Od návštevy herca Jeana Paual Belmonda si zamiloval Trenčianske Teplice. Svoje zážitky s rýchlymi mužmi v supermoderných autách nám v tomto kúpeľnom meste, ktoré pravidelne navštevuje, ochotne vyrozprával.
Je jedným z mála Čechov a Slovákov, ktorým sa v kolotoči formuly 1 podarilo vďaka „televíznemu brigádničeniu“ prežiť sedem rokov medzi aktérmi slávnych Grand Prix.
Túžba byť na pretekoch formuly 1 fascinuje množstvo mužov i žien. Vy ste ani netušili, že skončíte na sedem sezón v depe na okruhu Hungaroring v Budapešti.
Bol som pol roka po ukončení základnej vojenskej služby. Už ako malý chlapec som túžil vidieť na vlastné oči zblízka preteky formuly 1. Túžil som vidieť niečo viac ako bežný divák, ktorý si kúpi lístok do nejakej zákruty za plotom. A ani poriadne netuší, kto vedie. S kolegom z Brna, ktorý tiež zbiera autogramy slávnych osobností, sme sa dohodli, že sa na okruh Hungaroring v Maďarsku pôjdeme pozrieť. V roku 1986 to bola úplne prvá Veľká cena vo východnom bloku. Dovtedy sa jazdilo iba v západných krajinách, kde sme nemali šancu sa za socializmu dostať. Do Budapešti nás pustili.
Nezvyčajné ozdoby vytvára dlhé hodiny Čítajte Váš pôvodný cieľ bol teda lov autogramov slávnych pilotov formuly 1?
Áno. Išli sme vlakom. Chceli sme nájsť pilotov formuly 1 v hoteloch, v ktorých boli pred Veľkou cenou Maďarska ubytovaní. Veľmi som to sledoval. Jazdcov som poznal, niektorým som aj písal list s prosbou o autogram. Zohnali sme si mapu a zakrúžkovali tri najznámejšie hotely v Budapešti, kde by mali byť jazdci ubytovaní. Vtedy ešte nespávali priamo v depe, ale boli v hoteloch. Tak sme úspešný lov začali na recepcii v hoteli Duna, odkiaľ autom dochádzali trénovať na okruh. Už tam sme sa stretli s hviezdnym Alainom Prostom a Nelsonom Piquetom. Boli ochotní, podpísali sa a nikto nás nevyhadzoval von.
