Trenčianska legenda a stálica slovenskej bežeckej špičky. Reč nie je o nikom inom ako o Stanislavovi Ďurigovi (59), ktorý v uplynulých týždňoch opäť raz prekonal vlastné hranice, keď počas 14 dní odbehol 14 maratónov.
Nebehal však po vyčistených uliciach, ale najmä okolo regionálnych sakrálnych pamiatok.
Vo svojom živote ste odbehli po sebe najviac dva maratóny. Prečo padlo rozhodnutie odbehnúť ich po sebe neuveriteľných 14?
Myšlienka vo mne skrsla na podnet Svätého otca počas jeho požehnania Urbi et Orbi 27. marca.
Doľahlo na mňa prechádzanie pápeža po bazilike a výraz na jeho tvári. Zapôsobil na mňa aj jeho príhovor svetu, ľudí sa snažil povzbudiť. Viackrát zdôraznil silu viery a vyzdvihol aj to, že ľudia by mali byť pokorní a vážiť si to, čo okolo seba majú.
Keďže som odmalička rád behával a aktívne sa behu venujem 40 rokov, uvedomil som si, že tomuto pohybu vďačím za všetko.
Preto som sa sám seba pýtal, či je to náhoda alebo dar. A pokiaľ dar, odkiaľ sa vzal. Preto som chcel vyjadriť svoju vďaku Bohu, anjelom, rodine, podporovateľom svojou vlastnou, ‘bežeckou krížovou cestou.‘
Keďže sa blížili najväčšie kresťanské sviatky roka a ukrižovanie Ježiša Krista, povedal som si, že koľko bolo zastavení, toľko obehnem maratónov. A podarilo sa. Po duchovnej stránke to bola moja najkrajšia Veľká noc.
Kde ste behali?
Kostoly sú prázdne a neslúžia sa bohoslužby, tak najmä okolo nich. Napadlo mi, že 42,2 kilometra a prípadne aj viac zabehnem okolo kostola, kaplnky či od kríža ku krížu, a to na miestach, ktoré sú mi blízke.
Nápad som dostal v piatok 27. marca a prvý som odbehol pondelok 30. marca. Mal som teda dva dni na rozmyslenie, či do toho idem. Vytypoval som si lokality vhodné na beh, pekné a pritom tiché. Bola to veľká výzva, ale mal som vieru, že do dokážem.
Ako vyzeral prvý zo 14 maratónov?
