Ochorenie Covid-19 ovplyvňuje celý svet, Afriku nevynímajúc. Aj v jej srdci, v 40-miliónovej Ugande zatvára školy, univerzity, obchody, kostoly i mešity. Denný či rušný nočný život sa v krajine, ktorú na jej juhu pretína rovník, takmer úplne zastavil. Nebezpečné ochorenie a vládne nariadenia prekazili plány aj Patrikovi Štekelovi. Mladík pochádzajúci z obce Hrádok pri Novom Meste nad Váhom žije v Ugande od septembra minulého roka.
Pôsobí v rámci dobrovoľníckeho projektu, ktorého cieľom je zabezpečiť čo najlepšie podmienky pre vzdelávanie detí. Od jeho prvého, trojmesačného pobytu v roku 2018 sa aj vďaka príspevkom z celého sveta zmenilo veľa. Postavili kuchyňu, spravili omietku interiéru a exteriéru tried, nainštalovali odkvapy a nádrže na vodu, vybudovali aj miestnosť pre nočného strážnika či chlievy pre prasce.
Od vlaňajšieho roka vymaľovali a vyzdobili všetky triedy, dokončili kuchyňu a postavili aj nové pece a sklad. V posledných mesiacoch sa im podarilo postaviť aj novú budovu škôlky a začali budovať základy ubytovne pre dievčatá. Mnoho ďalších plánov však zhatila pandémia, pre ktorú sa rozhodol opustiť krajinu a vrátiť sa domov skôr. Pôvodne tak plánoval spraviť až po lete, teraz však hľadá let do Európy. Zatiaľ neúspešne.
Dobrovoľník Patrik: Desila ma predstava, že skončím školu, nájdem si prácu a zoberiem si hypotéku Čítajte V Afrike ste opäť od augusta minulého roka. Aké boli uplynulé mesiace?
Boli úžasné, boli zábavné, boli ťažké, ale užil som si ich naplno. Uganda sa za tých deväť mesiacov, čo som tu nebol, veľmi nezmenila. Je presne taká, ako som si ju zapamätal z môjho prvého pobytu. Všetky tie scenérie, všetky vône, všetci ľudia, všetky spomienky sa mi hneď obnovili. Všetky deti v našej škole ma hneď poznali a boli radi, že som sa vrátil a často sme s nimi spomínali aj na zážitky z môjho prvého pobytu.
Pandémia však Afriku a ani Ugandu neobišla a bežný život výrazne poznačila. Ako na ňu zareagovala miestna vláda?
Keď okolité krajiny ako Konžská demokratická republika alebo Keňa mali prvé potvrdené prípady nákazy, Uganda uzatvorila pozemné hranice pre domácich. Prvé vážne opatrenia prišli 18. marca aj napriek tomu, že v krajine ešte nebol žiaden potvrdený prípad. V rámci tohto nariadenia sa zatvárali všetky školské zariadenia. Od škôlok až po univerzity. Zatvárali sa kostoly a mešity, robili sa obmedzenia v rámci združovania veľkého počtu ľudí.
O pár dní neskôr ale pribudol prvý potvrdený. Bol to Uganďan, ktorý sa vracal z Dubaja domov. V ten deň bola v krajine zakázaná verejná doprava, či už dodávky (taxi) alebo taxi motorky. Na otvorených trhoch sa mohlo predávať len jedlo a v osobnom aute sa mohli viezť maximálne traja ľudia. V ďalších krokoch sprísňovania sa uzatvorilo letisko, môžu odletieť len cudzinci. Zakázali osobné autá, keďže domáci ich využívali ako náhradu verejnej dopravy, a máme tiež zákaz vychádzania v noci.
