TRENČÍN. Keď v lete roku 2013 odišiel Stanislav Lobotka na hosťovanie do holandského Ajaxu Amsterdam, vyslovil pri úvodnom rozhovore pre klubovú televíziu pamätnú vetu. Nevedel si spomenúť, ako sa povie po anglicky slovo sen. Rýchlo sa však vynašiel a povedal: „This is my sen“.

Všetci sa smiali, no azda nikto nepredpokladal, že sa tento výraz stane pamätným. Na internete sa Lobotkove video aj po takmer siedmich rokoch teší obľube. AS Trenčín po ňom pomenoval svoju futbalovú akadémiu.
A už niekoľko sezón je súčasťou víťaznej radosti v trenčianskej kabíne. Celá šatňa sa musí stíšiť. Kto tak neurobí, toho masér Jozef Liška rýchlo umravní. Práve on predspevuje známu vetu, ku ktorej sa s poriadnym hukotom postupne pridávajú aj hráči. Trenčanov tento pokrik sprevádzal aj počas dvoch majstrovských sezón, či počas úspešných duelov v pohárovej Európe.

„Hneď ako Stanko legendárnu vetu vyslovil, dostal som nápad, že by sa mohla stať našim pokrikom v šatni. Spýtal som sa trénera Martina Ševelu, či by sme to mohli použiť. Chcel najprv vidieť, ako by to mohlo vyzerať. Tak som mu to predspieval a bol nadšený. Hneď sa to chytilo. Z tej vety ide obrovská emócia a všetci si ju aj po rokoch užívame,“ ozrejmil pozadie známeho pokriku Jozef Liška.
Hora svalov z Nigérie
Dlhoročný masér prvého tímu AS Trenčín je ukážkou človeka, ktorý svoju prácu miluje. Okrem odbornej funkcie sa stal v kabíne otcom, kamarátom i mentorom hráčov. Keď sa futbalisti na masérskom stole uvoľnia, na radu prídu rôzne témy.