TRENČÍN. Futbal bol u neho jednoznačnou voľbou. Inak sa ani nedalo. Otec bol futbalista a podobný osud sa nevyhol ani Martinovým starším bratom Miroslavovi a Michalovi. Do lopty začal kopať v rodnom Trenčíne. Nie však ako brankár, ale ešte v prípravkárskom veku ako hráč v poli. Malý chlapec s jemnou nadváhou toho síce veľa nenabehal, ale mal najtvrdšiu strelu z ročníka a bol gólový. Napokon to však na hrote dlho nevydržal. Ako mladší žiak sa presunul do brány, kde zotrval až do dnes.
Brankársky talent sa Martinovi Kopčanovi nedal uprieť. Pri prechode medzi mužov sa však dostal do náročnej situácie. V konkurencii vyrastajúcej brankárskej hviezdy Miloša Volešáka, či skúsenej trojice Roman Hodál-Mário Mad-Tomáš Belic sa nedokázal presadiť. Cez Dubnicu nad Váhom sa na jar roku 2007 presunul do ambicióznych Borčíc a popri tom chytal futsalovú extraligu za Program Dubnica, s ktorým bol trojnásobným vicemajstrom Slovenska.

Futbalový klub Iskra mal v rukách ambiciózny a zároveň kontroverzný majiteľ Anton Fabuš, ktorý poznal iba víťazstvá. Martin Kopčan sa rýchlo prepracoval na pozíciu jednotky. A to nie len v bráne, ale aj v pracovných záležitostiach mäsokombinátu.
„Do klubu som prišiel ako devätnásťročný mladík. Prostredie v Borčiciach bolo veľmi emotívne. Pán Fabuš chcel vyhrať každý zápas, čomu aj prispôsoboval taktiku. Strávil som tam tri roky, ktoré ma mentálne zocelili. Boli na nás vyvíjané veľké tlaky a bol som zvyknutý prakticky na všetko. Samozrejme, pred pánom Fabušom klobúk dole. V otázke materiálneho zabezpečenia a komfortu hráčov sme museli byť všetci spokojní,“ rozhovoril sa najmladší z bratského tria Kopčanovcov.
