Všetky texty o novom koronavíruse budú na MYregiony.sk odomknuté a prístupné pre každého, považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného.
Pre Igora Širku sa Taliansko po Trenčíne stalo druhým domovom, s prestávkami tu spolu s manželkou a dcérou žije od roku 2008. Nebezpečné šírenie koronavírusu ho, rovnako ako mnoho ďalších slovenských rodín, načas uväznilo v karanténe.
Spolu s najbližšími žije v dedinke Castelrotto v područí Dolomitov. I sem sa už dostal nový koronavírus, v katastri obce s približne sedemtisíc obyvateľmi je nakazených osem ľudí. S rodinou sa zdržiava len doma, výnimkou je nakupovanie. Naň však musí dostať povolenie.
Ako tvrdí, Slovensko prijalo potrebné opatrenia včas a ľudia by ich vo svojom záujme mali dodržiavať.
Región, v ktorom sa nachádzate je celý v karanténe?
Áno, dedinu nemôžeme opustiť, iba ak na nákupy do mesta, na to ale potrebujeme povolenie. Vo vedľajšej dedine Val Gardena je už päť mŕtvych, v našej zatiaľ osem pozitívnych a 30 ľudí je v domácej karanténe. Spolu nás tu žije 73 Slovákov.
Od začiatku šírenia vírusu v Taliansku ubehli viac ako dva týždne. Dodala vám miestna vláda ochranné pomôcky?
Rúška sú nedostatkovým tovarom, žiadne sme doteraz nedostali. Máme šťastie, že manželka v januári kúpila pre istotu respirátory, akoby tušila, že budú potrebné. Máme ich asi 30. Nariadenia tu ale platia podobné, ako na Slovensku.

Ako sa ľudia vo vašom okolí vyrovnávajú s hrozbou nebezpečnej nákazy?
Viac sa pozorujú a držia si odstup, čo je však zarážajúce, málokto nosí rúško. Takisto sa ľudia medzi sebou menej rozprávajú.
Nemáte v karanténe povinnosť nosiť ich?
Zatiaľ nie, v pondelok som bol na úrade. Prišli tam traja ľudia a rúško nemal okrem mňa nik, dokonca ani pán za priehradkou. Rovnaká situácia bola v obchode, v ktorom som mal rúško iba ja a predavačky. Tie som aspoň počul upozorňovať ľudí, nech si dajú cez ústa šál, šatku.
Ako Taliani reagujú na dennú úmrtnosť v stovkách ľudí?
Čísla úmrtnosti sú strašné. Z tunajších správ vieme, že nakazených starých ľudí jednoducho nechávajú zomierať, aby mohli zachrániť mladších. Ľudia to už berú vážne a vidia, že to nie je žiadna sranda.
Dokedy budete musieť byť v karanténe?
Zatiaľ sa hovorí o 5. apríli. Do tohto dátumu sú zatiaľ zatvorené škôlky, školy.
Pracujete ako šéfkuchár v hoteli. Ako sa s udalosťami vyrovnal váš zamestnávateľ?
Posledné dni v práci sme mali veľký strach, hostia odchádzali alebo rušili rezervácie, a to v desiatkach denne. Keď sme mali mať 110 hostí, prišlo len 30. Zamestnávateľ je našťastie môj dobrý kamarát a nakoľko je to rodinný hotel a do konca sezóny bol len mesiac, dá sa to zniesť. Otázna je letná sezóna, ktorá mala začať 14. mája. Či začne, to nevieme.
Súčasná kríza môže trvať týždne, ale aj mesiace. Prisľúbila talianska vláda finančnú pomoc tým, ktorí nemôžu chodiť do práce?
Začali robiť opatrenia, uvidím však čo prinesú. Zatiaľ sme vedení na úrade práce ako nezamestnaní.
Sú obchody dostatočne zásobené?
V dedine máme tri veľké obchody, tam môžeme ísť kedykoľvek, avšak iba jeden člen rodiny. V obchodoch nechýba nič, povedal by som, že tovaru je viac ako za normálnych okolností.

Aký vývoj ohľadne nového koronavírusu očakávate v Taliansku? Dáva vláda a média pozitívne impulzy, že to najhoršie má krajina už za sebou?
Predpokladajú, že sa týždeň, maximálne dva bude vírus na svojom vrchole a potom by to malo už klesať. Je to ale hrozné, každý deň zomrie asi 350 ľudí.
Sledujete aj dianie na Slovensku?
Každý deň sledujeme televízne správy a čítame články na internete. Opatrenia, ktoré prijala slovenská vláda sú dostatočné. V Taliansku to mali spraviť hneď na začiatku, oni to však brali na ľahkú váhu a potom to i tak dopadlo. S rodinou na Slovensku si každý deň voláme.
Čo by ste domov na Slovensko z talianskej karantény odkázali?
Mali by sa poučiť z udalostí v Taliansku. Miestni to zo začiatku brali naľahko, sedeli pri aperole. Behali po vonku a keď sa nakazili viacerí, choroba sa začala šíriť a vymkla sa spod kontroly. Ľudia na Slovensku musia byť trpezliví a vydržať doma, dodržiavať hygienu a nosiť rúško alebo respirátor. Karanténa sa dá vydržať a vďaka nej sú aspoň niektoré rodiny doma. Napríklad tá moja. Počas sezóny ma rodina vidí len medzi 14-tou a 16-tou hodinou, spoločné víkendy nemávame, preto si vzájomnú blízkosť teraz vychutnávame.