Všetky texty o novom koronavíruse budú na MYregiony.sk odomknuté a prístupné pre každého, považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného.
Šírenie nového koronavírusu, nárast počtu nakazených i domáca karanténa predstavujú pre mnohých veľkú záťaž na psychiku. Ako sa môžu ľudia vnútorne obrniť voči nepríjemnej realite a udržať si pozitívne myslenie počas ťažkých dní? Aj na to nám odpovedal klinický psychológ a psychoterapeut Tomáš Divéky.
Opatrenia vlády primäli mnohých zamestnávateľov nechať doma svojich zamestnancov. Voľno majú aj deti a študenti. Ako sa majú ľudia vyrovnať tejto novej situácii?
Rodiny zostali izolované od iných rodín, svojich známych, priateľov a niektorí ľudia aj od kolegov. Fyzická izolácia sa však nesmie rovnať psychickej izolácii. Aj v rámci karanténnych opatrení by sme sa mali pokúsiť využiť všetky možné telekomunikačné prostriedky, ako sú napríklad sociálne siete, či aplikácie na četovanie. Ľudia sa nesmú uzavrieť do seba samých. Nemusia sa báť hovoriť o svojich pocitoch, prípadných obavách, strachu. K vyhýbaniu sa psychickej izolácii patrí tiež možnosť zdieľať s druhými zážitky bežného dňa.
Mnohé rodiny sú zrazu spolu, a na dlhší čas, čo sa za normálnych okolností nestáva často. Môže takáto situácia ‘rozlietané‘ rodiny stmeliť?
Bude to veľmi individuálne, ale skôr ich to môže stmeliť, ako rozdeliť. Dôvod je taký, že ich spojenie zapríčinil spoločný menovateľ, ktorým je hrozba nákazy. Rodiny majú hlavnú, spoločnú tému debát. Tento čas môžu využiť na to, aby boli spolu viac a aby zdieľali svoje pocity. Aby sa rozprávali o predstavách o tom, čo bude. Rodinní príslušníci by sa nemali báť plánovať, aj keď je pravdou, že ťažko povedať, čo bude zajtra. Stmeľujúce by pre rodiny mal byť konkrétny, vytýčený plán. Nielen v rámci pozitívnych vecí, ale aj tých negatívnych. Napríklad – čo budeme robiť, ak budú opatrenia štátu ešte reštriktívnejšie? Čo urobíme, pokiaľ sa niekto z našich blízkych nakazí? Dôležité je zároveň čas v rodine využiť na to, aby sme sa jeden o druhého zaujímali viac ako doteraz.
Rodičia by mali vážnosť situácie vysvetliť aj svojim deťom.
Určite. Deti musia vedieť o tom, čo sa deje vonku, a to najmä tie staršie. Základ je vysvetliť im, prečo sú zrazu mama, otec a súrodenci spolu doma a prečo teraz nemusia chodiť do školy a škôlky. Je dôležité, aby rodičia dávkovali informácie v zrozumiteľnej miere, aby v deťoch nevyvolali paniku.
Ľudstvo sa s podobne nebezpečnou vírusovou hrozbou nestretlo asi sto rokov. Aké zmeny v ľudskom správaní môže takáto udalosť priniesť?
V prvom rade odhalí charaktery každého z nás. Odhalí, či sme humanisti a či sme schopní byť voči druhým slušní a ohľaduplní. Do značnej miery odhalí aj to, ako by sme sa správali v čase, kedy by nás postihla ešte horšia nákaza, ako je tá súčasná. Už teraz koronavírus rozlišuje ľudí na tých, ktorí prijali pravidlá a opatrenia a postavili sa im čelom, a na tých, ktorý sú nezodpovední k sebe, aj k svojmu okoliu. Nemyslím si však, že ľudstvo bude opatrnejšie. Rovnako si nemyslím, že si zrazu každý na svete povie: odteraz nebudem robiť toto alebo nebudem jesť tamto. Svet sa postupne vráti do starých koľají a na súčasné obdobie sa bude len spomínať.
Už teraz však niektorí klamú o mieste svojho uplynulého pobytu.
Niektorí si uvedomujú, že to, čo robia, robia pre svoju budúcnosť. Iní zas nie. Ak sa teraz poniektorí správajú nezodpovedne, nedokážu hovoriť pravdu, či nedokážu byť istý čas zatvorený doma, niečo je u nich zle. Každý by si mal spraviť vnútornú inventúru morálnych zásad. Odopretie si niektorých túžob či potrieb musí zvíťaziť nad ich aktuálnym uspokojením. Pozerajme sa pred seba a povedzme si – chvíľku vyčkám a v budúcnosti si to vynahradím.
V klbku negatív vyplývajúcich z rozširovania nákazy je možné nájsť pozitívum v podobe snahy ľudí o väčšiu hygienu. Nie u každého Slováka je zvykom pravidelne si umývať ruky, či si ich pred konzumáciou jedla vonku vydezinfikovať antibakteriálnym gélom. Myslíte si, že ľudia začnú viac dbať aj na tento aspekt?
Uvidíme, ako k tomu pristúpia. Z optimistickejšieho pohľadu verím, že mnohých to môže v hygiene posunúť, a to nielen v osobnej, ale aj hygiene domácnosti, či čo sa týka zásob dezinfekčných prostriedkov. Ľudia si možno vytvoria nové vzorce správania v rodine, nové návyky a začnú na to dbať. Nevieme však, či a ako dlho im to vydrží. Pamäťová stopa ľudí je ale veľmi krátka. Aj keď v súčasnosti prežívame ťažké časy a veci sú na spadnutie, rokmi ľudia začnú zabúdať. Preto je dôležité o rizikách, hrozbách a dôsledkoch hovoriť s deťmi, ako s budúcimi nositeľmi múdrosti a informácií. Musíme im vštepovať napríklad aj to, prečo je dôležité si často umývať ruky. Apeloval by som preto na učiteľov, aby po návrate detí do škôl udržiavali hygienické povedomie, aby o tom na školách rozprávali. Deti by medzi spolužiakmi mohli prezradiť či a ako sa zmenili ich hygienické návyky počas uzatvorenia školských zariadení.
Ako vnímajú súčasný stav pacienti s psychickými ochoreniami? Myslíte, že ich v ambulanciách po upokojení situácie bude pribúdať?
Pacienti psychickými ochoreniami vnímajú aktuálny stav veľmi citlivo a mnoho z nich môže prežívať rádovo ťažšie pocity neistoty, ako ľudia, ktorí sú psychicky zdraví. Ako rizikových vnímam pacientov, ktorí trpia rôznymi formami bludov, ďalej pacientov s depresiou a pacientov s obsedantne - kompulzívnou poruchou, najmä tých, ktorí majú strach celkovo z nákazy, aj mimo prítomnosti koronavírusu. Či po ústupe koronavírusu viac ľudí vyhľadá psychologickú alebo psychiatrickú pomoc zrejme asi najviac ukáže čas a celkovo následky, s ktorými sa v krajine budeme musieť vyrovnať. Určite si viem predstaviť, že téma a dopady koronavírusu môžu v budúcnosti rezonovať v niektorých ľuďoch tak, že vyhľadajú psychologickú pomoc. Myslím si, že je potrebné zobrať do úvahy, v prípade veľmi nepriaznivého priebehu nákazy, že bude možno aj v nemocniciach potrebné vytvoriť linky psychologickej pomoci, kde budú môcť psychológovia poskytovať aspoň krízovú intervenciu alebo podpornú terapiu.
Aké odporúčania môžete dať ľuďom, na ktorých dopadá váha informácií, aby si aj v neľahkých časoch udržali zdravú a pozitívnu myseľ?
Predovšetkým robiť maximum čo sa dá v zmysle ochranných opatrení. Myslím si, že aktuálne je potrebné pristúpiť k životu racionálne a pragmaticky, predstava raz bude dobre, by teraz mala ustúpiť skôr tomu, čo všetko robím pre ochranu seba aj druhých, ako môžem byť prípadne nápomocný, tak ako to vidíme na skvelom príklade pomoci seniorom zo strany mladých ľudí. Práve uvedomenie si, že sa snažíme pre svoje zdravie a zdravie nielen svojich blízkych, ale aj ľudí okolo nás robiť maximum čo môžeme, nám môže pomôcť zachovať si zdravý náhľad na to, čo sa deje okolo nás a snáď tieto náročné časy prežiť.
