V závere základnej časti vás Michalovčan Vorobyov v osobnom súboji poslal na mantinel a zápas ste nedohrali. Čo sa vám stalo?
Otočil som sa v nevhodnej chvíli čelom k mantinelu. V súboji som bol s iným hráčom. Vorobyov prikorčuľoval a narazil ma na mantinel. Bola to nešťastná zhoda náhod.
Dopadlo to napokon pomerne dobre. Mal som iba zlomený nos. Bál som sa, že budem mať otras mozgu, ale všetko som si pamätal a následne aj normálne fungoval. Vynechal som iba jeden zápas.

Vôbec ste nevnímali, že vám od chrbta prichádza iný hráč?
Nevedel som o ňom. Ide o veľkého a ťažkého hokejistu, ktorý do mňa narazil. Keď som si zákrok pozeral na videu, nevidel som z jeho strany úmysel zraniť ma. Na mantinel som narazil lícnou kosťou. Nos mi asi zlomilo plexisklo.
Vorobyov dostal trest do konca stretnutia. Keď som sa vrátil z nemocnice, stretli sme sa na chodbe štadióna. Chlapsky sa ospravedlnil a ja som to prijal.
Ešte troška necítim zuby na narazenej strane tváre, ale už sa to vracia do normálu.

Vynechali ste iba jediný zápas. Vrátila vás do zápasového kolotoča veľká maródka v kabíne?
Nerád vynechávam stretnutia. Tento rok som už laboroval so zlomeným prstom. Pokiaľ existuje aspoň malá možnosť, tak rád nastúpim.
Samozrejme, ak by sme boli všetci zdraví, tak by som viac uvažoval nad tým, či návrat bude taký rýchly. Zdravotné problémy spoluhráčov ma však jednoznačne presvedčili, aby som hral stále.
Nos máte poriadne vykrivený. Nemáte pri záťaži problémy s dýchaním?
Dýcha sa mi dobre. Krvné zrazeniny mi vadia pri siakaní hlienov. Nie je to nič hrozné. Nos som už mal zlomený tri alebo štyrikrát, takže som zvyknutý. Viem, čo od toho môžem očakávať.
Je pre vás malým bolestným kapitánske céčko?