Má 17 rokov a pred sebou veľkú hudobnú kariéru. Trenčianka Nina Kohoutová sa vo svojom mladom veku môže pochváliť vystúpením na najväčšom európskom showcaseovom festivale Eurosonic, na pódiu mala niekoľkokrát možnosť stáť aj po boku izraelskej kapely Lola Marsh.
Po viacročnom sólovom vystupovaní s prevzatými skladbami sa od februára môže pochváliť aj vlastnou tvorbou. Komornú verziu debutového singlu Blue Sunray nahrala výhradne za pomoci akustických nástrojov.
Nininu gitaru dopĺňa bass klarinet jej otca Petra Kohouta (Autumnist, Bez ladu a skladu) a violončelo, ktoré nahral Peter Kaščák (Bez ladu a skladu). Druhú verziu skladby (Flicker Version) pripravil Vlado Ďurajka z kapely Autumnist.
S trenčianskou kapelou mladá gymnazistka koncertuje už dva roky a na album False Beacon, ktorý vlani ocenili Cenou novinárov v rámci Radio_Head Awards, naspievala skladbu Future Lights. Skvelý hlas, prepracované texty a vynikajúca Ninina angličtina naznačujú, že jedným z hlavných hudobných vývozných artiklov mesta bude práve mladá Trenčianka.
Pochádzate z hudobníckej rodiny, priviedli vás k spevu rodičia?
Prvými spúšťačmi samotnej hudby v mojom živote boli jednoznačne rodičia. Namiesto piatkového kina s rodinou som ako dieťa trávila mnohé večery na otcových koncertoch či v back-stageoch festivalov, obklopená úžasnými inšpiratívnymi ľuďmi, ktorých spájala láska k hudbe. Od štyroch rokov som chodila do folklórneho súboru, následne do zboru, ktorý som neskôr aj pár mesiacov dirigovala, následne sa k tomu pridala aj gitara a klavír. Hudba bola pre mňa úplne od počiatku neodmysliteľnou a úplne prirodzenou súčasťou môjho života, iné to nie je ani v prípade mojej rodiny. Dedkovia z oboch strán boli hudobníkmi, mama spievala a hrala na klavíri, sestre Terezke sa odjakživa veľmi darilo aj darí vo folklóre a otca asi nemusím ani spomínať. Hudbou, ako pomyselnou aurou, sme obklopení od nepamäti.
Vo svojom mladom veku ste vystúpili už s mnohými známymi a uznávanými hudobníkmi. Ako sa to podarilo?
