Jeho meno figuruje na kandidátke Demokratickej strany.
Oslovili vás lídri viacerých pravicových strán. Prečo práve Demokratická strana?
Pri rozhodovaní zavážilo predovšetkým zvučné meno Jozefa Rajtára, ktorý mi ako jediný pomohol vtedy, keď som bol ohrozený na živote. Ako jediný sa postavil v parlamente na moju obranu a poukázal na praktiky štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej. Neskôr som bol oslovený Demokratickou stranou a najmä odídencami z SAS, či by som ich nepodporil. Boli to čestní, morálne čistí ľudia, za ktorými bolo vidieť výsledky. Odhalili zločiny mnohých vysokopostavených ľudí, napríklad Čistý deň na podnet Natálie Blahovej či iné. Presvedčili ma, že za ľudí sa oplatí bojovať. Chcel som ujsť z ulity obete a pomôcť ostatným, ktorí takto trpia a nemajú silu bojovať. Toto bol dôvod.
Podľa prieskumov má Demokratická strana nízke preferencie. Veríte vo vyššie čísla?
Demokratická strana nemá finančné prostriedky na masívne kampane a aktivity, ktoré organizujú ostatné strany. Verím, že ľudia pochopia, že prieskumy sa dajú kúpiť. V minulosti boli viackrát takto podvedení. Jednoznačne sú nefér k stranám, ktoré nemajú toľko finančných prostriedkov. My si všetko musíme zabezpečiť prácou. Nebojím sa a možno sa mýlim. Aj pán bývalý premiér povedal, aby som sa nebál a ohlásil korupciu. Tak som sa nebál, ohlásil sa pánovi Ficovi, ktorý ma pozval na Generálnu prokuratúru, kde sa dozvedeli odo mňa všetky informácie a na základe toho ma neskôr obvinili. Sila peňazí a moci sa obrátila proti mne. Denne som chodil na výsluchy a boli to tvrdé útoky na moju osobu. Trpel som ja aj moja rodina, lebo všetko som musel rozprávať znova a znova. Rany sa otvárali.
V demokratickej krajine je súdna moc nezávislá od štátu. Aký je váš názor na nezávislosť v tejto krajine?
Súdnictvo je u nás najskorumpovanejšie. Prokuratúra a všetky inštitúcie nepracujú v súlade so zákonom, len na podporu oligarchov a na podporu mocných, ako napríklad štátnej tajomníčky, ktorá bola druhá najmocnejšia žena v justícii. Mala moc a postavila sa nad Boha, a to nie je prípustné. Ľudia mi po medializácii prípadu píšu o svojich trápeniach a peripetiách s vyššou mocou. Na Slovensku je veľa ľudí, ktorým sa dejú podobné veci, ale nemajú silu bojovať. Aj ja osobne som sa našiel v Threeme. Keby nebola odhalená, bol by som dnes vo väzení. Odsúdili by ma za to, že som ženu ako Jankovská ohováral, že som priniesol dôkazy jej styku so zločineckými skupinami a nikto s tým nič nerobil.
Čo si myslíte o momentálnej politickej scéne na Slovensku?
Nemám dobré slovo skoro na nikoho a to z jedného dôvodu. Či to bola koalícia alebo opozícia, na všetkých som sa obrátil. Moja nedôvera v politikov je veľká. Oslovil som ich v čase, keď mi už hrozila fyzická likvidácia. Reálne, keď som to potreboval ako občan – volič. Chceli dôkazy? Predostrel som im všetky. Aj ma navštívili, ale nikto mi nepomohol. Všetci ma hodili cez palubu. Nebolo to v nikoho kompetencii. Vo všetkej úcte k nim sa pýtam: „Ak to urobili mne, ostatným to neurobia?“ Preto som zatrpknutý, ale chcem niečo urobiť. Dodnes sa na uliciach pri mítingoch stretávam s ľuďmi, ktorí neveria – nikomu! Obracajú sa aj na extrémistov, čo je čisté zúfalstvo. Chcem veriť, že príde zmena, ale musí prísť v totálnej očiste od Generálnej prokuratúry. Ten Augiášov chliev sa musí upratať postupne. Politici, ktorí rozkrádali štát, musia robiť súbežne niečo aj pre občanov. Boj politikov trval niekoľko rokov. Nechali to rozkradnúť, ale pre občanov sa neurobilo nič. Aj sociálne balíčky v konečnom dôsledku zaplatili občania z daní. Choré zdravotníctvo, školstvo, podnikateľské prostredie - žiadne, vymožiteľnosť práva - žiadna. Ľudia musia cítiť poriadok. Zákony nemožno postaviť na nezákonoch. To je zvrátené. Ľudia to nechcú počuť. Chcú vidieť reálne kroky a výsledky. Nádej, vzduch... Ako napríklad vo Švajčiarsku, kde cítia pohladenie od politikov, ktorí pre ľudí reálne niečo robia. V demokratickej krajine sa ľudia nezaujímajú o politiku, preto sú šťastnejší, dôverujú im. Tu sme však všetci presiaknutí kauzami.
Váš názor na extrémizmus?
Jednoznačne neprijateľné. Je príšerné, ak nám história dokazuje faktami, čo sa v minulosti udialo a zúfalí ľudia už nevedia oddeliť dobro od zla. Iba hľadajú útechu a veria sľubom od ľudí, ktorí majú minimálny dosah na čokoľvek. Za štyri roky mohli dokázať veľa, ale oni boli ticho. Prešli funkčné obdobie mlčaním a sú z nich martýri. Za ich výsledkami je zúfalstvo ľudí z politického systému a revolta. Aj ja viem populisticky nasľubovať veľké platy aj iné, ušiam ľúbivé veci, ale realita je to, čo je za mnou. Za mnou vidieť výsledok, lebo je to boj nielen za seba, ale aj za ľudí.
Aké posolstvo tu plynie pre vás?
Justícia sa musí očistiť, lebo základom je právny štát a odtiaľ sa to musí udiať. Ak by som mal takúto podporu, tak bojujem, ako som bojoval doteraz, ale za všetkých. Je to poslanie, ktoré vyjde alebo nevyjde. Ja stále verím v dobrý koniec. Nech ľudia prídu voliť, keď to oni zmenia k lepšiemu, všetko sa zmení. Dvadsať rokov som búšil hlavou proti múru a známi mi hovorili: „Ty sa chceš stratiť? Teba rodina nemusí jedného dňa nájsť!“ Aj keď ma kriminalizovala polícia, veril som, že spravodlivosť musí prísť. Tá nádej ma hnala dopredu. Pre ostatných som bol blázon, ktorý ide proti Jankovskej. Uverili až teraz. Preto verím, že preferencie Demokratickej strany sú len čísla. Ľudia si môžu uvedomiť v posledných dňoch, že zastupujeme demokraciu.
Ste podnikateľ. Zamestnávate ľudí, čo si myslíte o podnikateľskom prostredí na Slovensku?
Podnikateľské prostredie je tu v pravom zmysle živorenie, vysoké odvody, príplatky... Všetko sa hádže na plecia tých, ktorí vytvárajú pracovné miesta. Každý bežný človek, ktorý nemá štátne zákazky, má čo robiť, aby prežil. Podnikateľské prostredie je na Slovensku v rozklade, pretože nároky sú likvidačné.
Aj preto by mali ísť ľudia voliť?
Áno aj preto. Aby sa zlepšilo podnikateľské prostredie, aby sa vyčistil Augiášov chliev, aby sa otvorila Pandorina skrinka. Musí sa, lebo sú tam veci, ktoré ťažia a sú nevypovedané. Ak nezačnete na čistom stole, ak je stále niečo skryté, budú kostlivci zo skrine vyskakovať donekonečna a blato bude padať na každého. Očistime to. Ak nie, niektorým to bude vyhovovať, pretože skutočnosť môžu zahmlievať. Takto to bolo doteraz. Ja som do politiky išiel aj preto, aby to bolo inak.
Kto je Ondrej Janíček?
Trenčiansky podnikateľ , ktorý už roky upozorňuje na podivné praktiky Moniky Jankovskej, ešte ako trenčianskej sudkyne z roku 2002. V tom čase mala podľa neho rozhodnúť v prospech vtedajšieho mafiánskeho bossa Petra Čongrádyho, ktorému na základe rozsudku odklepla Janíčkovu lukratívnu nehnuteľnosť – kultový bar Fatima. Čongrády mal koncom 90. rokov vystupovať po boku Mariana Kočnera v kauze Gamatex. Kauza Janíček versus Jankovská nie je dosiaľ uzavretá.
Tlačová správa je komerčným textom a nijako neprezentuje názor redakcie. Za jej obsah a rešpektovanie zákonných noriem zodpovedá zadávateľ. Viac informácií na: https://www.petitpress.sk/uploads/media/pravidla_politicka_inzercia_4.2010.pdf .
Objednávateľ: Demokratická strana, Račianska 69/B, 831 02 Bratislava, IČO: 30 866 880
Dodávateľ: Petit Press, a.s., Lazaretská 12, Bratislava, IČO: 35790253
