Medzi rokmi 1970 a 2014 sa znížil počet obojživelníkov v prírode o 60 percent
BRATISLAVA. Pri ceste z Hradišta pod Vrátnom do Brezovej pod Bradlom vybudovali zamestnanci Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Záhorie a CHKO Malé Karpaty zábrany na ochranu žiab a mlokov. Opatrenie má obojživelníkom zabrániť v ich riskantnom premiestňovaní sa na druhú stranu frekventovanej cesty, pri ktorom by mohlo vďaka prechádzajúcim autám dôjsť k ich zrazeniu. Na svojej stránke o tom informovala Štátna ochrana prírody (ŠOP).
Riešením je žabochod
ŠOP uvádza, že masové úhyny na cestných komunikáciách v období migračných ťahov patria medzi najväčšie negatívne vplyvy znižovania populácie obojživelníkov.
Hrady v Trenčianskom kraji trhajú rekordy návštevnosti Čítajte Ochranári preto plánujú na ceste v budúcnosti vybudovať aj žabochod. Ten sa buduje tak, že sa z cesty vyreže kus asfaltu, na ktorý je následne umiestnená kovová mriežka. Obojživelníky tak môžu cez cestu migrovať bez toho, aby prechádzali po vozovke. Zároveň týmto opatrením nie je obmedzovaná cestná premávka.
Pomoc obojživelníkom
Vďaka zábranám, ktoré ochranári zo Záhoria a Malých Karpát pri ceste vybudovali, ostanú žaby a mloky v ich blízkosti. Ochranári následne obojživelníky pozbierajú a bezpečne prenesú na druhú stranu. Pri ceste medzi Hradišťom pod Vrátnom do Brezovej pod Bradlom sa najčastejšie vyskytujú skokan hnedý a skokan zelený, ropucha bradavičnatá, ropucha zelená, mlok bodkovaný či mlok hrebenatý.
Dôležitá súčasť ekosystému
Obojživelníky predstavujú dôležitú skupinu živočíchov, pretože sú významnou súčasťou potravinového reťazca. Konzumujú veľké množstvo hmyzu a sami sú potravou pre mnohé druhy vtákov a cicavcov. Výrazný pokles ich populácie by mohol spôsobiť nerovnováhu v ekosystéme a zároveň znížiť biologickú rozmanitosť. Podľa predstaviteľov Ramsarského dohovoru o mokradiach (jeden z najvýznamnejších dohovorov o ochrane prírody, pozn. SITA) sa počet obojživelníkov vo svete medzi rokmi 1970 a 2014 znížil o 60 percent.
