MORAVSKÉ LIESKOVÉ. Pri jej prehliadke sa vrátite do školských lavíc. Zaspomínate si na výpočty s logaritmickým pravítkom, dreveným počítadlom, na svoj prvý šlabikár, atramentové perá, kružidlo s ostrým hrotom či časy, keď ste sa báli doma ukázať žiacku knižku so zlou známkou.
Takmer štyri desiatky obyvateľov obce najmä z radov staršej generácie prinieslo do múzea stovky exponátov zo školských čias staré desiatky rokov. Nechýbajú medzi nimi ani žiacke ťaháky.
V povinných úboroch cvičili aj učiteľky
Pionierske i zväzácke košele, spartakiádne úbory, biele cvičky, staré peračníky a školské tašky, geometrické súpravy kružidiel a rôznych krivítok, sto rokov staré triedne knihy i vysvedčenia a neodmysliteľné červené trenky pre chlapcov a modré pre dievčatá v kombinácii s bielymi tielkami, bez ktorých sa za bývalého režimu na telesnej výchove neobišiel nik.

„V modrých trenkách a bielych tričkách cvičili vtedy aj učiteľky. Ja som učila na prvom stupni a v úboroch sme boli aj vonku i v telocvični. Iba keď sa ochladilo, boli povolené tepláky.
Ale to iba tí zimomravejší,“ zaspomínala si bývalá učiteľka Anna Podhradská. Podľa jej slov deti v 60. a 70. rokoch minulého storočia cvičili veľmi s radosťou.
Plnil sa presne bodovaný odznak zdatnosti, pozostávajúci z viacerých disciplín, povestná bola spartakiáda. „Okrem športu sme na telesnej výchove dbali predovšetkým na utužovanie kolektívu. Deti sa nezvykli druhým posmievať, aj keď sa spolužiakom niečo nepodarilo,“ zhodnotila.

Zlými známkami sa nikto nechváli
Skvostné sú aj kresbami zaplnené pamätníky, dnes už „retro“ strúhadlá na ceruzky, opotrebované a veľmi staré učebnice zo základných, stredných i vysokých škôl, zažltnuté učiteľské zápisníky s množstvom známok, vysokoškolské indexy i skriptá či žiacke knižky. Práve ich obsah zabrzdil viacerých domácich pred ich zapožičaním do múzea. „Hanba“ zo zlého prospechu tak v niektorých prípadoch porazila historickú hodnotu. Veď kto by sa chválil zlými známkami?