NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Kozí ľudia, krvilačné prasatá, mladiství kanibali, dusivý strach v záhradkárskej oblasti, neznáme tvory v kanalizácii, únosy ľudí, ktorých nikto viac nevidel, bytosti s vražednými chúťkami, kamio-nista vraždiaci na benzínových čerpadlách, ale aj ženy unášané kvôli „páreniu“ a deti určené na mäso. Za kontroverzné „Prasa“ získal Ivan Kučera prestížnu hororovú cenu Béla.
Kedy ste začali s písaním?
Celé sa to začalo filmami. Ako malý som býval počas piatkov, sobôt a letných prázdnin hore do noci. Rodičia sa mi to síce snažili regulovať, ale nie vždy sa im to darilo. Ako každé dieťa 80. rokov, aj ja som frčal na zahraničných televíznych staniciach. Síce som vôbec nerozumel, ale ak tam bol Chucky, Terminátor, Ewoci alebo Maniac Cop, tak mi to nevadilo.
Ivan Kučera (*1981, Myjava)
je autor hororov, recenzií a tematických článkov o filmoch, seriáloch, knihách
a komiksoch. Napísal tisíce článkov do časopisov (Fantázia, GoldMAN) či na viaceré webové portály. Venuje sa aj písaniu poviedok, noviel a románov. Uverejnil ich v množstve antológií či zborníkov (Fantázia 2011, Ve špatný čas na špatném místě, Koleje smrti, Sešívance, Za tebou, Zombie apokalypsa) a časopisov (Howard, Filmag Extra, Poľovníctvo a Rybárstvo). Jeho poviedková činnosť načas vyvrcholila v roku 2016 v temnej zbierke Obchádza nás temnota. V rokoch 2013 a 2014 publikoval v rámci selfpublishingu e-booky Kozí ľudia a Lesy. Píše horory a trilery, často umiestňované do reálne existujúcich lokalít západného Slovenska. Je držiteľom Ceny Béla 2011 za najlepšiu hororovú poviedku roka (Prasa). Románové spracovanie poviedky Prasa vyšlo na jeseň 2019.
Horory ma odjakživa bavili najviac, ale natáčanie filmov ma vôbec nelákalo. Chcel som ale vytvárať vlastné svety, rozprávať vlastné príbehy. A tak som začal písať. A hneď som inklinoval k hororovému žánru. Na tom ma fascinuje okrem iného atmosféra, tajomstvá, napätie. Mojou prvou publikovanou vecou bola v roku 2003 romantická poviedka. S písaním som každopádne začal v roku 1995, vtedy som mal štrnásť rokov.
Trenčianka si v Paríži splnila detský sen Čítajte Dokázali ste svoje literárne predpoklady realizovať už v žiackych a študentských rokoch?
Na základnej škole som mal z literatúry a slovenského jazyka v lepšom prípade trojky. Situácia sa zlepšila na strednej, kde už to spravidla šlo k dvojkám a jednotkám, čo boli asi moje najlepšie známky spomedzi všetkých predmetov vrátane telocviku. Zo školy som mal dosť stres, ale pamätám si, že som ho nepociťoval práve pri slohových prácach. Vtedy som sa uvoľnil. Vtedy som bol vo svojom svete. V ňom som mohol všetko.
Čo vás pri písaní a inšpirácii začalo najviac ovplyvňovať?
Dnes ma inšpiruje napríklad príroda, počasie. To sú veci, ktoré sú v mojich príbehoch dôležité. Často sú opisy prírody a počasia prvými vecami, ktoré do svojich príbehov vkladám. Inšpirácia ohľadom zápletky väčšinou príde, keď to najmenej čakám. Niekedy idem do obchodu a cestou niečo uvidím alebo mi niečo napadne a je z toho príbeh.
