ČACHTICE. Nepríjemné a nezvyčajné zvuky z lesu pod hradom mu nahnali strach, z ktorého má zimomriavky až do dnešných dní.
Hoci na duchov a strašidlá neverí, zvuky sa nedali priradiť zvieratám či pohybu ľudí. Navyše, turisti sa pred polnocou v hlbokom čachtickom lese mimo turistických cestičiek určite nepohybujú. Keď si doma prečítal o udalostiach v Čachticiach 29. decembra 1610, úsmev na perách mu zmizol úplne.
Až v Iráne človek zistí, čo je to pohostinnosť, hovoria slovenskí cestovatelia Čítajte Počul iba brechot psov
Čo si fotograf nočných záberov môže viac priať? Scenéria polnočného hradu v Čachticiach v súzvuku s čistou oblohou a Mliečnou cestou je dokonalá.
Práve táto predstava vyhnala v nepríjemnej zime na Čachtický hrad 29. decembra skúseného fotografa Ľuboša Balažoviča. „Lákalo ma to. Už o sedemnástej som bol na mieste a čakal na úplnú tmu. Túžil som mať v nočnom zábere hviezdy a zaujímavú polohu Mliečnej cesty. Ešte kamarát, ktorý ma prišiel na chvíľku hore pozrieť, mi vravel, či sa tam sám nebojím,“ uviedol Ľuboš Balažovič.
FOTO: Zimný festival folklórnych súborov Čítajte Kamarát onedlho z hradu odišiel a Ľuboš ostal v temných končinách úplne sám. Z hradu odišli aj poslední vytrvalci, ktorí si boli zabehať. V diaľke videl od Višňového k hradnému kopcu už iba idúceho cyklistu s čelovkou. „Približne o 20:30 bolo na hrade a pod ním úplné ticho. Ostal som tam jediný. Iba občas som začul brechot psov z neďalekého Višňového v podhradí,“ pokračoval.
