V Trenčíne zažívate skvelú sezónu. Ako prišlo k vášmu spojeniu s Duklou?
V minulosti som hral v Liberci spolu s Brankom Radivojevičom a Milanom Bartovičom. Boli sme dobrá partia. Dokázali sme spraviť úspech. Pred dvoma sezónami, kedy Branko prišiel do Trenčína, tak ma zavolal, aby som aj ja posilnil jeho materský klub. Odmietol som, pretože mojím snom bolo hrať za bielych tigrov Liberec, čo sa mi však nikdy poriadne nepodarilo.
Neskôr som s Brankom volal, ale už pre mňa nebolo v tíme miesto. Preto som odišiel do druhej nemeckej lige, kde som však nebol spokojný. Neskôr som sa mu ozval sám. V priebehu týždňa mi zavolal, že ma berie. Bol to skvelý moment.
Uvažoval som, že pôjdem robiť sendviče do rýchleho občerstvenia, priznáva Holenda Čítajte V slovenskej Tipsport lige už máte odohraných niekoľko desiatok stretnutí. Ako by vyznela v porovnaní s českou extraligou?
V Česku sa viac dbá na defenzívu. Pri všetkej úcte voči slovenskej lige, česká je kvalitnejšia. Približne päť či šesť tipsportligových tímov by sa však za riekou Moravou nestratilo.
Bolo zbieranie kanadských bodov od začiatku vašou jednoznačnou úlohou?
Už do telefónu mi Branko povedal, že budem hrať prvého centra a veľa priestoru na ľade dostanem aj v presilových hrách. Mal som mierne obavy, ale poctivo som sa pripravoval, aby som vloženú dôveru nesklamal.
Budúcnosť budem riešiť až po sezóne, hovorí najlepší strelec Slovenska Róbert Džugan Čítajte Ako ste ten tlak znášali vnútorne?
Povedal som si, že sa musím tvrdo makať. Trenčín som vnímal ako poslednú šancu hrať veľký hokej. Našťastie, všetko sadlo, ako malo. Hoci začiatky boli rozpačité. V úvode prípravy nám to nepadalo. Až prišiel ligový zápas proti Liptovskému Mikuláši, kde som si pripísal tri body za gól a dve prihrávky.
Veľmi dobre som si sadol s Brandonom Aldersonom. Neskôr sa ku nám v obrane pripojil Graeme McCormack a kanadské body začali naskakovať samé. A z nich ťaží celý tím, keďže vďaka nim víťazíme.
Hovoríte o poslednej šanci na veľký hokej. Čo tým myslíte?
Vo Freiburgu nás trénoval Čech, ale dával prednosť hráčom z Kanady. Musel som si zabaliť tašku a cestovať sedemsto kilometrov, aby som bol pripravený v momente, keď Kanaďana bude bolieť chrbát a nebude môcť zasiahnuť do stretnutia. Neskutočne ma to ubíjalo.
Za celé obdobie v druhej nemeckej lige sme vyhrali možno štyrikrát a jazdili na nekonečné tripy po celej krajine. Bola to hrozná škola. Siahol som si až na dno.
Napadli vám aj myšlienky na koniec hokejovej kariéry?
