Do Trenčína prišiel už viackrát prednášať na tému vývinu priezvísk, priblížiť zdroje priezvísk, z čoho a ako vznikali a bližšie špecifikovať priezviská vyskytujúce sa v okolí Trenčína. Odpovedal na početné otázky účastníkov prednášky, ktorí z veľkej väčšiny pátrajú sami po pôvode priezviska svojej rodiny.
„Na prednáškach sa pokúšam vysvetliť záujemcom ako možno priezviská vyložiť a ako hľadať ich pôvod. Poznať pôvod svojho priezviska by mohlo byť ctižiadosťou každého človeka. Každého môže zaujímať, odkiaľ sa jeho predkovia vzali.“
Každé svoje bádanie začína Milan Majtán v prvom rade v zápisoch v matrikách. Priezviská vznikali a formovali sa od 14. storočia a boli kodifikované približne v 18. storočí. „Z minulosti sa používalo jedno meno, poznáme Rastislava, Svätopluka, Mojmíra. Neskôr v latinských listinách sa začalo pridávať nejaké charakteristické prímeno alebo prezývka, a tak vznikli priezviská,“ vysvetľoval Majtán. Na pôvode našich priezvísk sa odrážajú historické udalosti našich dejín. „Valašská, nemecká či chorvátska kolonizácia, keď utekali Chorváti pred Turkami a prišli na západné Slovensko, to všetko sa odráža v našich priezviskách.“
Na prednáške odzneli viaceré zaujímavé informácie. Napríklad päť miliónov Slovákov používa okolo 200-tisíc priezvísk. Rozlišuje sa písaný pôvod priezviska, napríklad Biely a Bíly sú dve samostatné priezviská. Slováci majú už väčšinou priezviská poslovenčené, častý je však v určitých regiónoch iný pravopis, napríklad maďarský. Aj na takom staroslovanskom priezvisku, akým je Kováč. Dnes sa nezhoduje národnosť človeka s jeho priezviskom.
Zaujímavé sú aj rozdiely v lokalitách. Niektoré priezviská majú v rôznych regiónoch Slovenska rozličný význam. Čo je niekde expresívne až hanlivé, inde nič neznamená.
