V pozícii funkcionára pôsobíte už trinásť rokov. Zmenil sa za ten čas futbal?
Bol iný. Najvýraznejšie to je v oblasti materiálneho zabezpečenia. Nehovorím o dresoch a pomôckach, ale o ihriskách. Neskutočne sa zlepšila ich kvalita. Už aj v poslednej súťaži majú parádny trávnik. Paradoxom je, že čím sú lepšie, tým je počet hráčov nižší.
Zlepšujúce sa podmienky znamenajú zvýšenú náročnosť hráčov?
Čím viac hráči majú, tým si to menej vážia. Mnohé veci im prídu ako samozrejmosť. My sme ako mladí dostali jednu loptu a vážili sme si ju. Nosili na tréning, starali sa o ňu, aby sa nedajbože neprepichla.
JOZEF MIHALA (47)
Futbal hral v drese rodnej Bošáce. Pre zranenie kolena ukončil kariéru už ako 26-ročný. V roku 2007 začal pôsobiť v štruktúrach OŠK Bošáca. Z asistenta trénera pri doraste sa po pol roku posunul na pozíciu hlavného kouča, kde pôsobí dodnes. Od roku 2008 je tajomníkom OŠK Bošáca. Pôsobí i v štruktúrach ObFZ Trenčín, bol členom výkonného výboru. Momentálne je členom Komisie mládeže a školského futbalu.
Dnes vyjdú mladí hráči z kabíny a pod pazuchou má loptu každý. Častokrát musíme kontrolovať, či sa nám všetky vrátili a niekde nezostala zabudnutá.

My sme si ihrisko pripravovali ako futbalisti sami. Dnes hráči prídu a všetko je pripravené. Je to už akási samozrejmosť.
Čo je podľa vášho názoru dôležité, aby futbal na dedine dobre fungoval?
Mimoriadne dôležitá je podpora obce. Ak ju kluby nemajú, riešia existenčné problémy.
Veľkú rolu hrá partia správnych ľudí, ktorá je pre šport zanietená a neberie futbal ako zárobkovú činnosť. Musí to byť pre nich v prvom rade záľuba. Pozerať sa na čas, financie a vynaložené úsilie nemá zmysel.

Fungovať v systéme, že sa príde v nedeľu iba pozrieť na zápas je príliš málo. S klubom musíte žiť celý rok.
Ako vyzerá týždeň funkcionára klubu z oblastného futbalového zväzu?
Jediným voľným dňom je pondelok, ale aj to je relatívne. V utorok sa rozbiehajú tréningy. Priebežne potrebujete riešiť polievanie, kosenie a drobné úpravy okolo ihriska.