Irán. Krajina považovaná mnohými za nebezpečnú ňou vôbec nie je. Tvrdia to Martin Gajdoš a Martina Novotová, ktorí na cestách krajinou strávili mesiac. Písal sa rok 2017, keď vzduchom nelietali rakety, ale sankcie za iránsky jadrový program. Napriek všeobecným obávam cestovatelia z Trenčína hovoria, že pokiaľ by nemali čo jesť alebo kde bývať, nikde inde by radšej neskončili, ako v Iránskej islamskej republike.

Irán je krajinou všeobecne vnímanou za nebezpečnú, oprávnene?
Martin: Absolútne nie. Precestovali sme už viacero krajín a Irán patrí medzi najbezpečnejšie a ľudsky najpriateľskejšie. I keď to ľuďom hovoríme, často nechcú veriť. Tvrdíme, že pokiaľ by ste sa mali niekde stratiť, zostať bez jedla, vody či miesta na prespanie, modlite sa, aby to bolo tu.
Čomu tento ich záujem o turistov pripisujete?
Martin: Ťažko povedať, sami sme sa na to pýtali. Tí viac nábožensky zameraní tvrdili, že im to do istej miery káže Korán, myslím tým záujem, starostlivosť a úctu voči hosťovi. Iní hovorili, že dobré spôsoby, ochota a otvorená náruč je jediným spôsobom, ako vyslať von z krajiny odkaz. Odkaz, že Iránci žijú iný život, ako vykresľujú svetové média. Vedia, aký obraz má Irán v západnom svete a chceli by ho pozmeniť. A cez pozitívne odozvy turistov sa to snažia zmeniť. Bežne sa nám stávalo, že sme sedeli na lavičke pri raňajkách a zastavilo oproti nám auto. Vystúpila z neho žena a spýtala sa, či sme sa nestratili alebo nepotrebujeme niečo kúpiť, prípadne s niečím pomôcť.
Čo si v rozhovore ďalej prečítate?
- Ako je moslimskou krajinou možné cestovať v páre, i keď nie ste manželia?
- Kam mali ako nemoslimovia vstup zakázaný?
- Cítili sa byť miestnymi úradmi sledovaní?
- Ako nazerajú miestni na turistov z Európy a ako na Američanov?
- Pod akými podmienkami môže domáci opustiť Irán?
- Je Irán na cestovanie na vlastnú päsť bezpečný?
- a iné...
Rozdiel medzi nimi a hlavným mestom je markantný?