Dukla Trenčín končila záver prípravy pred sezónou. V polovici predposledného zápasu obranca súpera vyhodil puk tak nešťastne, že zasiahol napádajúceho Róberta Džugana do tváre. Rezultátom boli tri vybité zuby. Napriek tomu 19-ročný útočník stretnutie dohral.
V MHD-čke som ešte žiadneho spoluhráča nestretol, smeje sa Šemrinec Čítajte „Pokiaľ nejde o veľké zranenie, dokážem sa zatnúť. Našťastie som nemal roztrhnutú peru, iba mierne opuchnutú. Puk ma trafil zospodu,“ spomínal na nepríjemný moment najlepší strelec slovenskej dvadsiatky na nedávno skončenom svetovom šampionáte v Českej republike.
Skromného chlapca z Levoče zdobí štrbavý úsmev dodnes. Vzhľadom na mimoriadnu vyťaženosť na klubovej a reprezentačnej úrovni navštívi zubára až po skončení sezóny.
Individuálne zručnosti musia mať hráči zvládnuté už v mladšom veku, hovorí Petrovický Čítajte Aké boli vaše hokejové začiatky?
Na starom zimnom štadióne v Levoči, tam boli moje prvé kroky na ľade. K hokeju ma priviedli rodičia ktorý ma podporujú dodnes, za čo im veľmi ďakujem. Neskôr som sa presunul do neďalekej Spišskej Novej Vsi, v ktorej som si prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami.
Postupne však spoluhráči začali odchádzať do lepších klubov. Mal som niekoľko ponúk a prijal som tú z projektu reprezentačnej osemnástky. Neskôr som pomohol trnavským dorastencom k zisku bronzových medailí.
V Trenčíne ste od roku 2017. Kto vás zlákal do Dukly?
Oslovil ma tréner juniorky Marcel Hanzal. Komunikoval som aj s Viliamom Čachom, ktorý ma trénoval v reprezentačnej osemnástke. Dukla má na Slovensku veľké meno. Nebolo nad čím príliš rozmýšľať. V klube som poznal trénerov aj hráčov. A neurobil som zle. Získal som jeden titul s dorastencami a dva s juniormi.
Mnohí mladí hráči uprednostnia zahraničie. Vy ste však vždy hrali iba na Slovensku. Prečo?
