TRENČÍN. Počuli ste už o Herbári ľudu Váhu (Herbarium Populi Vagi)? Tak sa nazýva nová výstava umiestnená v objekte Kasáreň na Trenčianskom hrade. Veľkoformátové umelecké fotografie tradičného ľudového odevu z 24 lokalít na území stredného Považia potešia každého, kto o danú tému javí záujem.
Fotograf Michal Zahornacky, známy svojou tvorbou inšpirovanou okrem iného surrealizmom, využíva i tu symboly: ženy zo Selca držiace varechy odkazujú na varechárstvo v príslušnej dedine. Časté sú i kvety, ktoré autor zvolil za konštantu súboru snímok a inšpirovali názov výstavy. Vážnosť v pohľadoch modelov má odkázať na obdobie, kedy fotografovanie predstavovalo akoby sviatok a zvýrazňovaná bola predovšetkým krása odevu.
Doplnkom sú vystavované súčiastky krojov. Z pokrývok hlavy zaujmú čepce z rôzneho materiálu: čepiec zo Starej Lehoty so zubami vyšívaný djerkovou víšivkou, ženský sviatočný čepiec z Mojtína či atlasový čepiec z Veľkej Hradnej. V Zliechove sa ako pokrývka hlavy používala fertuška.
Kornel Duffek vytvoril unikátnu zbierku hudobných nástrojov Čítajte Zaujmú tiež sviatočné rukávce z Púchovskej doliny (Nosice, Lysá pod Makytou, Záriečie) zdobené typickou farebnou výšivkou na pomaľovanie. Geometrické motívy sú tu kombinované s rastlinnými a zoomorfnými prvkami. V kompozíciách sa vyskytujú dvojfarebné i viacfarebné kombinácie.
Z oblasti Pruského sa tu prezentujú viložené límce zo ženských rukávcov. Selec je zastúpený ženskou sviatočnou zásterou, Horná Súča ženským vyšívaným súkenným pásom. Odborník i laik venujúci sa ľudovému odevu na základe výšivky ľahko identifikuje pôvod sviatočných rukávcov (obce Trenčianska Teplá a Dolná Súča). Niektoré rozdiely nie sú na pohľad príliš markantné – ako v prípade mužských sviatočných košieľ. Predsa len, Dolná Poruba, Horná Poruba, Trenčianska Teplá a Dubnica nad Váhom predstavujú odlišné odevné typy.
Na figurínach sú vystavené ženské kroje z obci Stará Lehota, Zliechov, Horná i Dolná Mariková, Veľká Hradná, Kálnica a Mojtín. V prípade ženského ľudového odevu z Omšenia ide o rekonštrukciu. Kožúšok z ovčej kožušiny tam nosili na rukávcoch začiatkom 20. storočia. Doložený je výskumom z roku 1956, ktorý vykonalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby.
Prezentované snímky si možno odniesť i domov. Nájdete ich totiž v kalendári na rok 2020. Druhý ročník kalendára predstavuje odev z obcí okresu Trenčín a Nové Mesto nad Váhom. Predchádzal mu kalendár na rok 2019 mapujúci kroje z oblasti Ilavskej kotliny a okolia Púchova i Považskej Bystrice. Ráta sa aj s tretím kalendárom, kde bude poukázané na tradičné odievanie v oblasti Horného Považia. Doposiaľ vydané kalendáre sa stretli s uznaním a pochvalou členov odbornej etnografickej obce.
Výstava Milana Vrbu pripomenie aj zabudnuté trenčianske ulice Čítajte Z pozície etnografa vítam snahu autora a garanta projektu Richarda Benecha predstaviť autentický, nezdeformovaný a plnohodnotný folklór strednopovažského regiónu. Koncepcia projektu je zameraná na cieľovú skupinu náročnejších divákov. Diskusia na sociálnych sieťach dosvedčuje, že nie každému je prezentácia starších – a teda menej známych – foriem ľudového odevu po chuti. Kritici by si však mali uvedomiť neodškriepiteľný fakt, že kroj nie je statický a v čase sa vyvíjal. Bohato vyšívanému ľudovému odevu Trenčianskej Teplej predchádzal jednoduchší, z domácich materiálov zhotovený odev zdobený – omnoho skromnejšie – výšivkou béžovej a žltej farby. Až kupované materiály ho pretvorili do efektnej, až nadbytkom výzdoby charakteristickej podoby, aká je dnes vychýrená. Už ani najstaršia generácia dnes z autopsie nepozná tieto dávnejšie formy ľudového odevu, príznačné ešte pre jej starých rodičov.
Výstava Herbár ľudu Váhu je umiestnená na druhom poschodí objektu Kasáreň na Trenčianskom hrade až do 20. januára 2020.
Autor: Martin Malo
