TRENČÍN. V krajskom meste otvorili novú chránenú dielňu, vďaka nej si uplatnenie našli štyria ľudia so zdravotným znevýhodnením.
V Baliarni Na Ceste na Osvienčimskej ulici za pomoci asistentov balia do vreciek praženú zrnkovú kávu a koreniny. Tie putujú podľa objednávok odberateľom či do sesterskej Kaviarne Na Ceste.
Zákazníkov v nej už viac ako dva roky obsluhujú ľudia so znevýhodnením z Domova sociálnych služieb (DSS) Adamovské Kochanovce.
Každý musí mať vlastné tempo
Pre zdravotne znevýhodnených práca prináša radosť a rozvoj motoriky Čítajte „Niekedy je to zložité, inokedy sa to dá, ale baví ma to,“ hovorí popri balení kávy Trenčianka Petra. Ako jediná zo štvorice zdravotne znevýhodnených zamestnancov baliarne býva s mamou v Trenčíne, ostatní traja dochádzajú do práce autobusom z Adamovských Kochanoviec. Má tridsať rokov. Ide o jej prvú pracovnú skúsenosť, ktorú si mimoriadne váži, rovnako ako pomoc ľudí v baliarni.
Jednou z tunajších asistentiek je Eva Kolerová. Ako tvrdí, štvorica zamestnancov je šikovná, pomoc potrebujú len v prípade napísania presnej gramáže tovaru či dátumu jeho zabalenia na obal. „Inak sú samostatní a všetko robia sami, dokonca už sami chodia aj zo stanice do roboty a späť,“ podotkla.
Chránené dielne sa od bežných zamestnaní líšia okrem iného aj v tom, že zamestnancov v nich nik nenaháňa a nestresuje požiadavkami na nadľudský výkon. Inak to nie je ani v Trenčíne.
„Keď sa Adam zatne a povie, že nebude robiť alebo sa mu nechce, tak robiť nebude,“ priblížila prácu s jedným zo zamestnancov Eva Kolerová. Ako upozornila, ich výkon môže byť kolísavý, a keď počas dňa ‘nepotiahne‘ prvá zmena, tá druhá ju môže i nemusí nahradiť. Záleží len od chuti, nadšenia do práce a najmä zdravotnej pohody štvorice ľudí v daný pracovný deň.
Na zamestnancov Baliarne Na Ceste nevyvíjajú nátlak, pod čo sa podpisuje aj ľudský prístup a porozumenie dodávateľov a odberateľov tovaru.
„Sú uzrozumení s tým, že spolupracujú so zariadením, ktoré môže mať výkyvy. Preto s nimi komunikujeme, aby nám plynule dovážali materiál a plynule odvážali balíčky. Tie odvezú v rovnaký deň, ako ich zabalíme,“ doplnila asistentka Zuzana Mokrášová s tým, že presný denný limit množstva balíkov si nedávajú.
Aj obyčajná cesta autobusom je úspechom
Denný režim štvorice ľudí so zdravotným znevýhodnením sa začína v baliarni podobne ako v stovkách iných zamestnaní.
„Ráno prídu z autobusu, za čo ich pochválime, že zvládli cestu až sem. Následne sa prezlečú do pracovného a ako motiváciu, aby sa naštartovali, dostanú buď sladkosť alebo kávičku. Následne si sadnú k stolu, dostanú pracovné rukavice a rozložia si na stôl to, čo idú baliť,“ prezradila Mokrášová.
Otvorili kaviareň, v ktorej zákazníkov obslúžia mentálne postihnutí Čítajte Dodávateľ baliarní dováža čerstvý tovar po niekoľkých kilogramoch, počas štvorhodinového pracovného času majú pracovníci krátke prestávky. Po štyroch hodinách končia, prezlečú sa do civilu a odchádzajú na autobus.
V prípade, že si v daný deň naň netrúfajú ísť sami, jeden z dvoch asistentov im na stanicu robí sprievod a počká na autobus so zamestnancami druhej zmeny.
Podľa riaditeľky DSS Adamovské Kochanovce Jany Pondušovej je pre ľudí so zdravotným znevýhodnením schopnosť cestovať hromadnou dopravou z bodu A do bodu B obrovským krokom vpred.
Hodnotí tak po viac ako dvojročných skúsenostiach so štvoricou klientov DSS, ktorí cestujú z Adamovských Kochanoviec do Kaviarne Na Ceste v priestoroch Katovho domu.
„Nácvik prebiehal niekoľko mesiacov. Zamestnanci sú už naučení chodiť na konkrétne autobusové spoje a pokiaľ sa udeje nejaká kolízia, pomôžu aj vodiči autobusov, s ktorými máme veľmi dobrú spoluprácu,“ uviedla. Pracovné začlenenie ľudí so znevýhodnením je podľa jej slov prínosné, čo dokazujú aj ich skúsenosti so štvoricou čašníkov v kaviarni.
„Postupom času vidíme, že ľudia, ktorí sa zamestnali v chránených dielňach, osobnostne vyzrievajú a niektorí sa dosť posunuli aj vo verbálnej i neverbálnej komunikácii,“ podotkla riaditeľka.
Posun nastal aj v rovine vnímania okolia, návštev okolitých miest či kultúrno--spoločenských podujatí. Niektorí dokonca radi nakupujú oblečenie.
„Dozrieva ich osobnosť a naučili sa, že peniažky, ktoré zarobia, si môžu aj užiť, majú radi módu rovnako ako ich rovesníci. Je na nich vidno rast sebavedomia,“ doplnila Jana Pondušová.
