Najkrajšie sviatky roku prežívali naši predkovia v mnohých prípadoch inak ako my. Piekli koláče pre zvieratá a omrvinky zo štedrovečerného stola považovali za posvätné.
Ústredným motívom Vianoc nebývali darčeky pod stromčekom, ale súdržná rodina sediaca pri jednom stole.
Viac o zvykov a obyčajoch našich predkov porozprávala trenčianska sprievodkyňa Zuzana Novodvorská. Ako tvrdí, Štedrý deň bol v každom regióne veľmi významným dňom.
Čo pre našich predkov znamenal 24. december?
Celý tento deň, ktorý ľudia nazývali aj Kračún, Dohviezdny večer alebo Dohviezdny deň, bol prípravným na štedrovečernú večeru a na začiatok Vianoc, teda na 25. decembra. V tento deň, v deň zrodenia nového života, veľmi silne pôsobila mágia počiatku. Ľudia hovorili, že podľa toho, aký bude tento deň, taký bude aj celý nasledujúci rok.
Preto nesmelo nič chýbať a musela byť zabezpečená hojnosť, aby boli ľudia spokojní, šťastní a darilo sa im. Ale aj aby mali dobrú úrodu. Hneď od východu slnka museli muži pripraviť nové náradie na prípravu jedla, napríklad vystrúhať z dreva varešku, rovnako museli obriadiť dobytok.
Zuzana Novodvorská (zdroj: Erik Stopka)Do svitania museli ženy zamiesiť na koláče a chlieb. Tie boli na stole veľmi dôležité, symbolizovali hojnosť, najmä ak boli plnené makom alebo orechmi. Do obeda museli byť navarené aj všetky chody slávnostnej večere.
V minulosti na stoloch nechýbal obradový koláč, ktorý je ale dnes takmer zabudnutý...
Nazýval sa kračún, mal okrúhly tvar a symbolizoval kolobeh života a večnosť. Robili ho z troch či štyroch prameňov, bol prepletaný a mal symbolizovať súdržnosť rodiny. Do stredu sa urobila jamka, do ktorej sa dával med.
Cesto na tento koláč sa zarábalo iba s pramenitou vodou, soľou, múkou a kváskom, išli však do neho aj rozličné ochranné bylinky ako petržlen, cesnak, v niektorých regiónoch aj chren.
Ušlo sa niečo zo štedrovečerného stola aj zvieratám?
Áno, ľudia kedysi piekli špeciálne koláče pre dobytok, pretože aj ten musel mať cez Vianoce hojnosť. Pre gunára, káčera a psa dokonca piekli
