Žien, ktoré sa pracovne pohybujú okolo hokejistov, nie je veľa. Ako ste si k nim našli cestu vy?
Bola to náhoda, aj keď na náhody v tom pravom zmysle slova neverím. Radila som sa k fanúšikom. Bavila som sa hokejom. Keď ostatní zistili, že mám pomerne pekný rukopis, začala som maľovať transparenty.
V jeden večer pred zápasom proti Martinu som pripravovala slogan. Boli tam aj ľudia z marketingu klubu. V tom čase vychádzal časopis Hlas Dukly. Vždy ma lákalo byť súčasťou niečoho podobného.
Sama som sa im ponúkla, že by som rada prispievala. Súhlasili, pretože majú veľa povinností a každá ochotná ruka sa im hodila.
Štvrtá liga v Častkovciach nebol krok späť, hovorí Peter Sládek Čítajte 
Nezostalo iba pri jednom článku. Práca sa mi začala nabaľovať. Neštudovala som žurnalistiku, zväčša som sa posúvala na základe vlastných chýb. Prvé štyri roky som všetko robila zadarmo. Brala som to ako prax popri štúdiu na vysokej škole. Bola to činnosť, ktorá ma bavila.
Dnes máte na starosti mediálnu stránku Dukly Trenčín. Vidieť na vás, že si s hráčmi rozumiete veľmi dobre. Máte s nimi kamarátsky vzťah?
Začiatky boli náročné. Mal som dvadsať rokov a nevedela som, čo si voči hokejistom môžem dovoliť. A to isté sa dá povedať aj z opačnej strany.
Kleščíkovým nesplneným snom zostáva skupinová fáza Európskych pohárov Čítajte Postupom času som pochopila, že aj oni sú ľudia z mäsa a kostí. S mnohými som si vybudovala dobré vzťahy na priateľskej báze. Posledné tri roky sa na štadióne cítim ako doma.
Mnohí ľudia z okolia klubu tvrdia, že v Dukle panuje rodinná atmosféra. Je to čistá pravda. Stačí prejsť vrátnicou. Matiju Radivojeviča vnímam ako druhého otca. Môžem za ním prísť s akýmkoľvek problémom a vyžalovať sa mu. Je tu veľa ľudí, ktorým môžem zavolať kedykoľvek a sú mi k dispozícii.
S hráčmi som kamarátka, no nestretávame sa mimo zimného štadióna. Za deväť rokov som bola na káve iba raz.
A čo záujem zo strany hokejistov. Stalo sa vám, že niektorý sa o vás zaujímal ako o ženu?
