Namiesto kariéry právnika v korporátnej právnickej spoločnosti sa vybral vlastnou cestou.
Rodák z Drietomy Lukáš Sládkovič strávil pred pár rokmi viac ako pol roka v Afrike. V rámci misie sa aj vďaka Vladimírovi Krčmérymu dostal do kenského mesta Naivasha, kde pôsobil ako logista v centre pre týrané a sexuálne zneužívané deti. Ako tvrdí, šesť mesiacov v odlišných civilizačných podmienkach ho scelilo, musel sa však vyrovnať s ťažkou realitou.
„Ako 24-ročný chalan som v práci pre korporát zmysel nenahádzal. Začal som preto hľadať nejaký hlbší význam a keďže moje teta už desaťročia pôsobí ako lekárka na misiách v Afrike, v reholi Misionárok Lásky – Sestry Matky Terezy a máme rodinné kontakty na profesora Krčméryho, vybral som sa do Kene,“ hovorí Lukáš, ktorého mnohí Trenčania poznajú aj ako usmievavého kaviarnika.
Ako uviedol, misia v Afrike spred piatich rokov nemusí byť jeho poslednou.
Dobrovoľník Patrik: Desila ma predstava, že skončím školu, nájdem si prácu a zoberiem si hypotéku Čítajte Čo obnášala práca logistu?
Logista robí pre deti všetko to, čo nerobí doktor. Každý projekt má špeciálnu náplň podľa zamerania. V Keni som tak pôsobil ako učiteľ IT, učiteľ telesnej výchovy, vodič, manuálny pracovník, okrem toho sme na mieste postavili aj obrovský fóliovník, aby si pod ním mohli dopestovať aspoň základnú zeleninu. Za pomoci ľudí zo Slovenska sa nám podarilo vybudovať aj malú počítačovú sieť s projektorom. Na starosti som mal 5- až 12-ročných chlapcov, ktorí boli v minulosti z rôznych dôvodov sexuálne zneužívaní, účelovo fyzicky týraní, či ďalšími, pre nás až nepochopiteľnými spôsobmi trýznení.
V centre ste polroka pôsobili ako jediný beloch?
Istý čas áno, medzi vyše dvanástimi chlapcami, ich počet sa ale menil. Program pre nich trval väčšinou dva roky tak, aby mali nárok aspoň na nejaké detstvo, v centre bolo aj viac ako 20 dievčat. Deťom sa venovali učitelia, v centre bola aj malá nemocnica, kde sčasti pôsobila aj slovenská lekárka. Azda najdôležitejšie bolo, že mali zázemie, školu, pravidelný príjem potravy a psychologickú pomoc. Zabezpečovala ju psychologička z najväčšieho kmeňa a počas víkendov za deťmi chodil aj psychológ z mesta.
Čo bolo s chlapcami po uplynutí dvoch rokov?
