TRENČÍN. Nežnú revolúciu si v Trenčíne spolu s obyvateľmi mesta pripomenuli Fedor Gál, Michael Kocáb, ale aj výber českých a slovenských muzikantov, ktorí zažili novembrové udalosti na vlastnej koži.
Na Mierovom námestí odohrala koncert česká kapela Mňága a Žďorp, ktorá v 80. rokoch zažila výsluchy na Štátnej bezpečnosti i zrušené koncerty, ale aj trenčianska skupina Bez ladu a skladu. Tá si na námestí zahrala po dlhých desiatich rokoch.
Trenčanom sa prihovoril aj jeden z lídrov Nežnej revolúcie, Fedor Gál, spolu s osobnosťami, ktorí pomohli k zmene režimu v Trenčíne.

Podľa slov historika umenia Mariána Kvasničku by sloboda v našom ponímaní nikdy nemala byť svojvôľou, ale zodpovedným budovaním rovnakých šancí pre všetkých. A už vôbec nie zneužívaním štátu a jeho kľúčových inštitúcií na presadzovanie podlých egoistických cieľov.
Na Novembrové udalosti spred tridsiatich rokov si spomína ako na dni plné emócií, eufórie, ale aj strachu.
Trenčianske "ostrovy" odporu vznikali v nemocnici aj vo výrobných strediskách Trenčína.
"Pamätáme si, ako niektorí ako dôvod, že sú tam, riešili najmä problém viery a obmedzovaného náboženského života, iní možnosť slobodne podnikať, cestovať, študovať a čítať, byť v dotyku s otvoreným svetom západnej kultúry, alebo nebyť súčasťou krachujúceho hospodárskeho systému, ani vazalom cudzej moci pod hlavňami tankov," povedal v príhovore Kvasnička.
Niektorí podľa neho verili v renesanciu socializmu s ľudskou tvárou.
"Iní mali pred očami trápne prvé máje s nakomandovanými detičkami, mávajúcimi na slávu ideologickým papalášom. Ak by nám niekto chcel podsúvať, že v celom tom hektickom dianí bola nejaká konšpiratívna a vyššia réžia, určite by sme ho poslali niekam," povedal.
Prvé tribúny na improvizovaných družstevných vlečkách mali podľa neho veľa organizačných nedostatkov, ale mohutná energia zapálených ľudí, ktorá konečne našla odvahu buchnúť do toho starého zatuchnutého režimu sa opísať nedá.

"Trenčianske hodiny začali byť konečne veselo a miesto zvonenia nastúpil jasavý štrngot kľúčov. Boli sme pri tom, boli sme to my pre našich, bez exhibicionizmu a vyťahovania akýchsi zásluh.
Boli sme v tom skoro milenecky, idealisticky, s veľkou dávkou revolučného nadšenia a romantizmu. Nevyspatí, vymrznutí, vydiskutovaní na tri životy, unavení, a predsa prvýkrát nefalšovane a autenticky šťastní," skonštatoval.