DUBNICA NAD VÁHOM. Návšteva múzea alebo galérie je pre telesne postihnutých ľudí často neriešiteľná záležitosť. Množstvo schodov, malé písmo pri popisoch exponátov alebo výklad sprievodcu, ktorého nepočuť.
Výstava Milana Vrbu pripomenie aj zabudnuté trenčianske ulice Čítajte O tom, ako zbúrať bariéry pre hendikepovaných ľudí pri návšteve múzeí a galérií a čo najviac ich sprístupniť, hovorili na medzinárodnej konferencii v Dubnici nad Váhom odborníci z rôznych kultúrnych inštitúcií.
Podmienky pre znevýhodnené skupiny sa podľa organizátora konferencie Jozefa Balužinského zlepšujú len pomaly.
„U nás sme stále iba na začiatku. Väčšina ľudí má pritom zažitý stereotyp, že hendikepovaní sú iba vozičkári, nevidiaci alebo nepočujúci. Potom si povedia, že stačí, keď urobíme nejakú plošinu pre vozičkárov, nevidiacim dáme písaný text, ktorý si prečítajú, a je to v pohode. To je však chyba,“ povedal s tým, že inštitúcie sa vyhovárajú na to, že na úpravy nie sú peniaze.
