S výročím Nežnej revolúcie som spätý asi najviac dátumom môjho narodenia. Preto mám na sedemnásty november len tie najpríjemnejšie spomienky.
Je to samozrejmé, veď keď vám niekto po celý život v tento deň dáva bozky, blahoželania, darčeky a prakticky s výnimkou nejakých 14 – 15 rokov si s vami pripíja na zdravie, nemôže to byť ani inak.
Darmo, dátum nepustí. Až na to, že Nežná revolúcia k nám na kopanice, kde doteraz nie je diaľnica a chodí len jednokoľajka, prišla asi tak s týždňovým oneskorením, na to sú však už tunajší ľudia zvyknutí takmer vo všetkých sférach života.
Niektorých psov na hranici kŕmili surovým mäsom Čítajte V tom čase som však popri zamestnaní študoval v Bratislave žurnalistiku, a tak som prichádzal za „Nežnou“ prakticky do stredu jej diania do Bratislavy. A keďže v novembri ešte nik z nás obyčajných ľudí nemohol s istotou vedieť, ako to celé dopadne, verte, že aj pre „staršieho študenta“, ktorý už všeličím prešiel, to boli nezabudnuteľné chvíle.
