Doteraz si na to presne pamätám. Bol pondelok, 20. november 1989. Tu-tu, tu, tu, tu-tu, tu, tu, tu, tu.
Tie biele plastové debničky sa nečakane takmer pred polnocou na internátnych izbách svorne rozozvučali. Išla z nich jednoduchá hudobná znelka internátneho rozhlasového štúdia.
November ˈ89, 30 rokov po... Čítajte Úplne nečakane, v čase, keď už internátny rozhlas býval zvyčajne odmlčaný.
A potom známy hlas jedného z našich spolužiakov v rozhlasovej búdke ohlásil.
Príďte všetci dole do vestibulu. Je to dôležité.
Svetre či teplákové súpravy na pyžamá a išli sme. Bolo nás tam takmer päťsto. Pár najinformovanejších študákov malo prvé správy o nepokojoch v Prahe.
