Keď predčasne, pred päťdesiatimi rokmi, zomrel 9. septembra 1969 významný novomestský maliar Juraj Krén (1925 – 1969), mal jeho syn Matej iba jedenásť rokov. Dnes ide v otcových šľapajách. Je výtvarníkom, ktorého diela pozná celý svet. Aj vďaka obrovským inštaláciám, na ktoré použil desaťtisíce kníh, vchádzate do „netradičných knižníc“ v podobe tunelov, pasáží, sedimentov či kužeľov, v ktorých sa ale knihy nedajú čítať.
Ležia presne geometricky uložené jedna na druhej a týčia sa do veľkých výšok. Doľahne na vás zvláštna energia, nezvyčajné pocity a pohltí vás aróma starých kníh.
Niektorí návštevníci sa do vnútra Krénových objektov dokonca boja vstúpiť. Pre iných sú desaťtisíce kníh zostavených do rôznych objektov netradičnou terapiou.

Iní majú podvedomý strach, pre väčšinu je to zážitok na celý život. Práve o knižných inštaláciách, ktoré rodák z Trenčína Matej Krén (nar. 1958) predstavil v mnohých metropolách našej planéty, sme sa pri spomienke na jeho otca rozprávali. Nielen jeho knihosochy videli priaznivci umenia na výstavách v Amsterdame, Berlíne, Budapešti, Chicagu, Lisabone, Paríži, Philadelphii, Prahe, Sao Paole, Seville, Soule, Viedni a v iných metropolách celej planéty.
Na Scanner vystavený v Bologni ste použili 90-tisíc kníh. Je tam aj nejaký „filter“, ktoré knihy vo vašej inštalácii nesmú byť?
V podstate ani nie. Nepoužívam paperbacky. Zo stavebného hľadiska je to nevhodný materiál. To by potom padlo. Použité knihy musia mať pevnú tvrdú väzbu. V Scanneri bola prevaha československých kníh. V Bologni býval aj slávny spisovateľ Umberto Eco. Prišiel na výstavu, veľmi som sa tešil. Keď som mu povedal, že je tam 90 – 95-tisíc kníh, skonštatoval, že toľko ich má asi doma. Môj Scanner mal výšku jedenásť metrov, a šírku dvadsaťdva metrov.
V Scanneri bola použitá v inštalácii aj kniha Umberta Eca.
Večer som bol v antikvariáte kúpiť jeho jednu knihu a zapracoval som ju tam. A keď prišiel na výstavu, tak som ju odtiaľ vytiahol.