REGIÓN. Vráťte sa s nami stovky miliónov rokov nazad. S historikom a zberateľom fosílií Tomášom Mlynským nazrieme do čias, ktoré dýchajú tajomstvom počiatkov života na našej planéte.
Začnime netradične. Film Cesta do praveku od režiséra Karla Zemana sa stal a je dodnes kultovým dielom československej kinematografie. Štvorica chlapcov sa vydá putovať najstaršou históriou, aby našla vytúženého trilobita niekde ďaleko v prvohorách.
Aj ja som mal tento film veľmi rád. Vyrastal som na ňom. Hoci technológie pokročili, ja na ten film nedám dopustiť. Na tú dobu to bol naozaj svetový unikát. Maliar Zdeněk Burian spolu s paleontológmi urobili kus priekopníckej práce. Samozrejme, sú tam nejaké ochýlky, ale treba to brať aj z historického hľadiska. Ten film jednoducho predbehol dobu.

Aj na Slovensku sa nachádzajú stále mnohé amonity či žraločie zuby staré stovky miliónov rokov. Zvláštna predstava, že územie našej krajiny bolo kedysi zväčša prekryté morom.
Počas druhohôr bola väčšina územia Slovenska morom. Preto, aj keď sa ma deti pýtajú, prečo sme nemali dinosaury, odpovedám jednoducho. Preto, lebo sme nemali súš. Sú výnimočné prípady napríklad morských plazov, ktoré žili v plytkovodnom morskom pobreží. To preto, lebo sme mali ostrovčeky. Ale boli to skutočne len ostrovčeky a inak more. Preto na Slovensku máme v podobe skamenelín najviac amonitov a žraločích zubov.

Bežní „skamenelinoví laici“ poznajú legendárnych trilobitov alebo špirálovité amonity. Ich podoba sa zachovala vďaka procesu fosilizácie, keď organické telá živočíchov nahradili minerály.
Aby sa živočích mohol premeniť na skamenelinu a niečo sa z neho zachovalo, musí byť splnených niekoľko predpokladov. Z každého živočícha sa zachováva vždy to najodolnejšie. Najtvrdším materiálom v živočíšnej ríši u stavovcov sú zuby. Preto máme aj zuby z prvohôr, ktoré majú sklovinu. Zachovajú sa rôzne aragonitové schránky alebo schránky z vápnika, u zvierat sa zachovajú aj kosti. To sú ideálne časti, ktoré môžu skamenieť.
Trilobity a amonity asi pre najlepších zberateľov nemusia byť tie najcennejšie úlovky.
Ide o to, ako to človek berie. Či to berie iba na krásu, iba vizuálne, alebo či si na tom vie oceniť aj vedeckú hodnotu. Čo je veľké a krásne, nemusí mať ešte veľkú vedeckú hodnotu. Častokrát aj mikroskopické skameneliny majú väčšiu výpovednú hodnotu ako veľké vitrínové kusy.
Vy ste z kategórie doslova elitných slovenských zberateľov. Ako dlho sa skamenelinám venujete?
Tridsaťdva rokov. Paleontológia je neuveriteľne krásna veda. Vždy má človek