Spánok je jedna z najčastejších tém rozhovorov a kým pre niektorých ľudí je samozrejmosťou, iní po kvalitnom spánku len túžia. O spánku, jeho poruchách i typoch sme sa rozprávali s prednostnom Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice Trenčín MUDr. Branislavom Moťovským, PhD.
Trenčiansky psychiater a psychoterapeut s 20-ročnou praxou je odborným garantom pre psychiatriu, psychoterapiu, spánkovú medicínu a spánkové laboratórium. Má na starosti diagnostiku a liečbu klientov s poruchami spánku súvisiacimi s psychickými a neuropsychiatrickými poruchami. Rozprávali sme sa na pôde Verejnej knižnice Michala Rešetku v Trenčíne.

Čo pod pojmom spánok z medicínskeho hľadiska rozumieme?
Je to prirodzený a zdravý stav organizmu, keď najmä mozog, ale aj všetky systémy v tele menia svoj funkčný režim. Mozog sa prelaďuje a vypína väčšinu kanálov, napríklad zrak a sčasti sluch.

Telo prechádza na autonómny, vlastný režim fungovania. Čo sa v mozgu počas spánku všetko deje, úplne nevieme, niečo vieme, iné len tušíme. Čo je isté, že počas spánku sa nám konsoliduje pamäť.
Všetko, čo sa nám udialo, sa opätovne prehráva a porovnáva s informáciami, ktoré už človek vie. Tie, ktoré sú neznáme, ukladá, deje sa to najmä v REM spánku, takzvanom paradoxnom spánku.
Veľmi podstatné je, že v spánku sa vypínajú pohybové schopnosti človeka, kedy je de facto ochrnutý. Ak by to tak nebolo a v spánku by jedinec s niekým zápasil či pred niečím utekal, mohol by si v skutočnosti ublížiť. Niektoré telesné systémy prechádzajú na šetriaci režim, ktorý je mimoriadne dôležitý pre regeneráciu.
Mnoho ľudí cez pracovný týždeň spí málo a snaží sa to cez víkend dohnať. Dá sa to?
Sčasti. Dajú sa dohnať prechádzajúce dva či tri dni, a to nehovorím s úplnou istotou, pretože sa to nedá exaktne dokázať.
Je možné dohnať predošlú noc, vykompenzovať asi aj noc pred ňou, ale napríklad mesiac nekvalitného, nedostatočného spánku už nie, do zásoby sa ‘nadspať‘ nedá.
Koľko hodín spánku je pre telo a mozog ideálnych?