LUBINA. OŠK Lubina je tradičným účastníkom VIII. ligy Double Star Bet Nové Mesto nad Váhom. Klub síce nebojuje o popredné priečky, ale ani nepatrí na dno ligovej tabuľky. Zvyčajne sa pohybuje v kľudných stredných vodách. Zaujímavosťou tímu z novomestského okresu je až štvorica futbalistov, ktorých vek už prekročil päťdesiat rokov. Donedávna niečo nepredstaviteľné, no pri pohľade na vývoj v dedinských súťažiach čochvíľa pravdepodobne bežná záležitosť.
V prípade Jána Záhoru, Petra Vidu, Igora Sekerku a Denisa Makaru skutočne platí, že vek je iba číslo.
„Natoľko sa cítime mladí, koľko máme pohybu,“ povedal na úvod čochvíľa 54-ročný Peter Vido, ktorý v mladších rokoch obliekal dres Starej Turej i vtedy druholigového Nového Mesta nad Váhom. Legionársky chlebík okúsil v nižších rakúskych súťažiach.
Dnes sa v drese Lubinčanov pohybuje v strede zálohy. Vraj je to jednoduchý post.
„Mám často loptu a vtedy zápas ubieha rýchlejšie. Na krídelníka a dlhé šprinty sa už necítim,“ pokračoval.
Neúcta mladých
Špeciálnu prípravu pred majstrovským zápasom neabsolvuje. Stačí mu jednoduchý strečing a môže ísť na to. Tréningom pre celé mužstvo sú dve stretnutia Sosákov zo Starej Turej na lubinskom ihrisku. Inak boli bežné tréningové jednotky už dávnejšie zrušené.
Na fauly od súperov si špeciálny pozor nedáva. S dedinským futbalom už v minulosti skončil, ale láska k najkrajšej hre na svete a dobrá partia ho priviedli na trávniky opätovne.
„Pokiaľ vidím, že mám tímu čo na ihrisku dať, rád pomôžem. Jediné, čo ma trápi, je neúcta mladších hráčov súpera. My sme boli iní. Nedokázali by sme povedať to, čo dnešní mladíci,“ doplnil Vido.
Doba, kedy po lubinskom ihrisku behalo dvadsať detí a funkcionári ich vyháňali zo šestnástky, aby nedrali trávnik, je už minulosťou. Kluby sú odkazánané najmä na cezpoľných hráčov. Podľa Petra Vidu bude počet veteránov na našich ihriskách najmä v nižších súťažiach pribúdať.
Hrá so synom
Jedno koleno mal operované už dva razy, druhé má boľavé. Napriek tomu však každý víkend na seba oblečie dres Lubiny a bije sa za jej úspech. Ďalší z kvarteta päťdesiatnikov nedokáže napriek pokročilému veku odolať nedeľnému rituálu.
„Futbal ma stále baví. Stretávam sa na ňom s kamarátmi ešte z dorasteneckých čias. Naviac, v jednom tíme hrám spolu so synom,“ nechal sa počuť Igor Sekerka.
Počas týždňa si párkrát kopne do lopty, aby bol pripravený na víkendový zápas.
„V našich rokoch sa nám už veľmi nechce trénovať. Nemám veľké oči. Občas je to už aj troška trápenie. Veď proti nám nastupujú aj o tridsať rokov mladší hráči,“ doplnil s úsmevom.
Defenzívny záložník si počas stretnutia užije viacero bežeckých súbojov, aby sa potom dával dva dni dohromady. A keďže býva na kopaniciach, najlepším relaxom mu je práce okolo záhrady, role, či stavby.
„Ako dlho budem hrať? Koľko zdravie dovolí. Aj som už chcel skončiť. Prehovorili ma, aby som zostal aspoň ako žolík na lavičke,“ doplnil Igor Sekerka.
Krotitelia vášní
Skúsená partia futbalistov sa už na hru pozerá inak ako v mladších rokoch. Už nevnášajú do hry toľko vášne, ale skôr rozvahu. Často sú na ihrisku ukľudňujúcim elementom.
„Poznáme sa so staršími rozhodcami. Tykáme si s nimi. Vzájomne sa rešpektujeme. Snažíme sa upokojiť niekedy rozhorené vášne na všetkých frontoch. Veď futbal by nás mal vzájomne spájať a nie rozdeľovať,“ uzavrel rozhovor Peter Vido.
