„Bol to skromný, čestný, príjemný a dobrý človek,“ povedal raz dnes už nebohý spisovateľ, historik a publicista Pavel Dvořák o svojom dobrom priateľovi Vojtechovi Zamarovskom. Bol výnimočným Slovákom, ktorého diela oslovili milióny ľudí po celom svete.
Rodák z Trenčína jednoduchou, no pritom pútavou formou dokázal zaujať čitateľa históriou prerozprávanou cez príbehy.
Už jeho prvá kniha Za siedmimi divmi sveta zaznamenala obrovský čitateľský úspech, celosvetovo boli jeho diela preložené do 15 jazykov s nákladom vyše dva milióny výtlačkov.
Vojtecha Zamarovského, ktorý sa od roku 1956 živil v slobodnom povolaní ako prekladateľ a spisovateľ, vyznamenali bývalí slovenskí prezidenti Radom Ľudovíta Štúra II. triedy a Pribinovým krížom I. triedy in memoriam.
Zástupcovia gréckej vlády mu udelili za jeho celoživotné dielo a pomoc pri šírení helenizmu na Slovensku a v regióne strednej a východnej Európy ocenenie Veľvyslanec helenizmu.
I keď Vojtech Zamarovský žil desaťročia v Česku, slovenské občianstvo si po rozdelení Československa ponechal. Zomrel 26. júla 2006 po dlhotrvajúcej chorobe vo veku nedožitých 87 rokov, pochovaný je na cintoríne v stredočeskej obci Soutice.
Viac o živote, odkaze i tajomstvách Vojtecha Zamarovského prezradila trenčianska sprievodkyňa Zuzana Novodvorská.
O Vojtechovi Zamarovskom hovoríme ako o Trenčanovi, pritom na opačnej strane Váhu máme obec Zamarovce. Kde sa narodil?
V Trenčíne, jeho rodný dom bol na Matúšovej ulici 3, dnes Ulici Vojtecha Zamarovského.
Narodil sa tu 5. októbra 1919. Pod Matúšovým hradom prežil detstvo a chlapčenské roky, v jeho štyroch rokoch ale jeho rodičia kúpili dom na vtedajšej Váhovej ulici, ktorá sa nachádza pri súčasnom cestnom moste.
Jeho rodina je s Trenčínom spojená už veľmi dlhé obdobie, spája sa s dedinkou Zamarovce.
Podľa dostupných informácií predok Zamarovského – Juraj Zamaróczy pomohol vtedajšiemu uhorskému kráľovi Belovi IV., keď zapadol so svojím kočiarom do bažiny, z ktorej sa nemohol dostať.
Okolo však išiel Vojtechov predok – Juraj, ktorý použil svoje somáriky a kráľa z bažiny vytiahol. Belo IV. sa mu poďakoval tým, že mu udelil zemiansky stav a jeho rodina odvtedy patrila pod nižšiu šľachtu.
Vojtechova mama Margita pochádzala z krajčírskej rodiny, otec bol kominárskym majstrom. Dbali na jeho vzdelanie?
