ČACHTICE. Knihy Joža Nižnánskeho sa však počas ministrovania Miroslava Válka nesmeli vydávať.
Vnučka Joža Nižnánskeho Zuzana Baisová čítala po prvýkrát knihu Čachtickú pani už ako desaťročná. Hoci sa pri čítaní románu s hororovými prvkami vtedy desaťročné dievčatko skrývalo pod perinou a bálo sa každého riadku, dočítala ju so zimomriavkami na prvýkrát hneď do konca.
Dnes Zuzana Baisová veľmi rada spomína na deduška Joža Nižnánskeho, ktorý v nej navždy zanechal stopy veľkej lásky a dobra. S vnučkou slovenskej literárnej legendy sme sa zhovárali na miestach, kde pred stovkami rokov žila práve čachtická pani – grófka Alžbeta Bátoriová.
Čo zo stretnutí s vaším starým otcom vo vás najviac rezonuje dodnes? Na čo si najradšej spomínate?
S deduškom som trávila veľa času a každá spomienka na čas strávený s ním bola pretkaná zvláštnou energiou, ktorá bola len medzi nami. Nemám špeciálnu milú spomienku, pretože všetky boli jedinečné.
Historik mapuje dávnu históriu pastelkami Čítajte Ako malú ma niekedy brával so sebou na stretnutia s blízkymi priateľmi a kolegami. A aj keď som si ako dieťa neuvedomovala tému a zmysel ich dišputy pri poháriku vínka a kávičky v obľúbenej kaviarni Štefánka alebo na našej terase, dostala som malinovku a pišinger a to bolo pre mňa super.
FOTO: Exkrementy dinosaurov sa dajú kúpiť za desaťtisíc eur Čítajte Zvykli ste u neho tráviť letné prázdniny? Kam vás najčastejšie vodieval na vychádzky a výlety?
Prázdniny som u deduška špeciálne netrávila. Bývali sme veľmi blízko pri sebe a videli sme sa často. Keď som bola ja malá, deduško už mal vyše šesťdesiat rokov a prihlásili sa choroby (aj z vojny). Ale keď výlet, tak na Železnú studničku k mlynu „Klepáč“. Chodili sme spoločne aj na našu chatu pri Dunaji v Hrušove.
