K Slovenskému národnému povstaniu sa pridal hneď na jeho začiatku spolu so svojou jednotkou, s ktorou slúžil v Žiline. Bojoval na Strečne, aj pri Banskej Bystrici. Po potlačení Povstania sa pridal k partizánskej skupine Alexander Nevský. Cez zimu ho čakali ďalšie boje a ťažký život v horách.
Začiatkom roka 1945 sa ich skupina prebojovala na oslobodené východoslovenské územie. Vstúpil do 1. československého armádneho zboru a vojnovú cestu skončil 8. mája 1945 v Kroměříži. Bol vtedy vďačný za to, ako Sovietska armáda pomohla vyhnať z nášho územia hitlerovských fašistov. Bol však rezolútne proti tomu, keď nás v roku 1968 obsadili vojská Varšavskej zmluvy a armáda ZSSR nás dve desaťročia okupovala. Keďže svoj názor povedal verejne, z armády bol prepustený. Z plukovníka sa razom stal strážca parkoviska. Neskôr pôsobil ako technik. Po roku 1989 bol rehabilitovaný a menovaný do hodnosti generálmajor.