Kapitánske céčko ste prebrali po Brankovi Radivojevičovi. Zmenilo sa pre vás niečo?
Nemyslím si. Stále som ten istý hráč. Už minulú sezónu som sa ako starší hráč snažil kabíne povedať, ak som mal niečo na srdci.

Byť kapitánom mužstva je pre mňa v prvom rade veľká česť. O to viac, že ide o klub, kde som vyrastal. Spolupracovať s dobrými chalanmi, akých máme v kabíne, je skvelé.
Byť kapitánom materského klubu je snom mnohých hokejistov. Pociťujete tlak na svoju osobu?
Každý z nás chce vyhrávať. Nie som výnimkou. Extrémny tlak necítim. Som súčasťou tímu, jednou časťou puzzle. Víťaziť i prehrávať budeme ako kolektív. Preto výsledky našej práce vnímam z pohľadu celej skupiny ľudí.
V kabíne ste jeden z najskúsenejších mužov. Beriete ešte vo veku 38 rokov prehry osobne a ťažšie sa vám po nich zaspáva?