I keď v detstve ku knihám vzťah nemal, počas štúdia na Gymnáziu Ľudovíta Štúra v Trenčíne názor zmenil. Dnes vlastní knižné vydavateľstvo a jeho snom je vydávať najkrajšie knihy na svete. O vedení malého vydavateľstva, úspechoch slovenskej literatúry i prerazení na slovenskom a zahraničnom trhu porozprával v rozhovore rodený Trenčan Peter Michalík.
Aká cesta vás zaviedla k založeniu vydavateľstva?
Bola kľukatá. V detstve som nečítal rád, do istého veku bolo pre mňa utrpením. Povinné čítanie som neznášal, všetko sa ale zmenilo na trenčianskom gymnáziu vďaka vynikajúcej pedagogičke na slovenčine. Ako tínedžerovi sa mi otvoril svet kníh a odvtedy veľmi rád čítam. Mám rád knihy aj ako fyzické objekty. Páči sa mi, ako sú spravené, obdivujem kultúru papiera, ilustrácií. Rokmi a krokmi som sa dopracoval k myšlienke vydávať to, čo sa mne páči a snáď sa bude aj iným.
Knihy z vášho vydavateľstva prijímajú chvály najmä za grafické spracovanie...
Zameriavame sa najmä na ‘vizuálne knihy.‘ Hovorím o vizuálnych, pretože sa snažím vyhnúť označeniu ‘detské knihy.‘ Spravidla ide o tituly, ktorým dominuje ilustrácia. Tá je však u nás veľmi často vnímaná tak, že sú venované iba deťom, čo nie je úplne pravda. Realita je taká, že vydávame knihy pre deti, avšak vizuálne a graficky zaujímavo spracovaná kniha nemá vekové obmedzenie. Mnoho dospelých si bez problémov kúpi ilustrovanú, obrázkovú knihu. A ja som jeden z nich.
Stovky rokov opustené bane ponúkajú pohľady ako z inej planéty Čítajte Akú knihu ste vydali ako prvú pod hlavičkou mladého vydavateľstva?
Bol to komiks o Nickovi Caveovi, avšak už o týždeň neskôr vyšla adaptácia Knihy džungle, zaujímavo ilustrovaná Francúzom Laurentom Moreauom. Odvtedy až doteraz ide o knihy, ktoré majú potenciál zaujať detského i dospelého čitateľa. Snažíme sa pozerať aj za istú vekovú hranicu.
Sú knihy, v ktorých prevažujú ilustrácie nad množstvom písmeniek Slovákmi menej cenené?
Občas s tým majú problém. Veľmi ľahko sa stane, že pokiaľ je v knihe málo textu, ľudia spozornejú a spýtajú sa samých seba, za čo majú zaplatiť, keď tam nie je toľko písmen, ako by očakávali. V zahraničí, napríklad vo Francúzsku, je to úplne naopak – naše „detské” knihy sa im zdajú neúmerne pretextované. Kniha ale funguje trochu inak. Obraz a text sú veľmi prepojené. Ako sa dá čítať text, dá sa čítať aj obraz.
