Túžil zmeniť svet, vyviazol z alkoholovej závislosti, našiel cestu k vlastným synom. Bojuje s veternými mlynmi, roztápa ľady, občas spustí lavínu. Jozef Kubáni.
Horám sa profesijne venujete takmer dvadsať rokov. Netajíte, že vás veľa naučili. Čo konkrétne?
Naučili ma najprv premýšľať, až potom konať. A tiež pokore. Keď človek prestrelí, hory mu to rýchlo vrátia. V Tatrách som zmenil pohľad na svet. Za toto poznanie vďačím aj ozajstným horalom – napríklad chatárovi spod Rysov Viktorovi Beránkovi, záchranárovi Jarovi Švorcovi alebo Peťovi Šperkovi, ktorého zavraždili pod Nanga Parbatom.
Práve oni ma dokázali naučiť najdôležitejšie veci a dostať na zem, pretože občas som býval dosť nafúkaný reportér.
Zmenili sa podľa vás za ten čas aj naše veľhory?
Erózia síce funguje, ale hory sa nemenia. Menia sa len ľudia, ktorí do nich chodia. Nechcem generalizovať, ale množstvo turistov dnes chodí do hôr z nesprávnych dôvodov. Niekedy mám pocit, že tam nejdú kvôli osobnému prežitku, ale skôr z nejakých módnych pohnútok. Riešia tam také hlúposti, že čo má kto oblečené, kde to kúpil, koľko to stálo a podobne.
Ušila košeľu, akú nosil Štefánik Čítajte Rozhodnutie o zmene vášho pracovného rajónu vyzerá byť definitívne. Dá sa povedať, že uzatvárate jednu životnú etapu?
Svojím spôsobom áno. Ale Tatry neopúšťam, len sa im budem venovať menej. Postupne nadobúdam pocit, že som povedal všetko, čo som povedať chcel. Sťahujem sa do Zvolena a myslím si, že diváci ocenia, keď sa budem venovať aj iným pohoriam. Z Tatier už plánujem nosiť iba také vychytávky. Dozrel čas, že v tomto prípade menej bude viac.
Zhovárame sa v knižnici, spýtam sa teda trochu obrazne – zostala vám, napriek všetkému, vo Vysokých Tatrách nejaká nedočítaná kniha?
Jasné. Ale ide skôr o moje súkromné iniciatívy, napríklad Ostrý štít či Vidlový hrebeň. Či z toho prinesiem aj nejakú reportáž, teraz ešte neviem.
Spomeniete si, či vás spoločné zážitky viažu aj s turistami z trenčianskeho regiónu?
Viackrát som sa stretol s istým trenčianskym turistickým klubom, dokonca mám doma nášivky, ktoré mi jeho členovia venovali. Na Trenčín mám slabosť. Mesto sa mi páči, navštívil som ho viackrát, v mladosti som tu mal známosť.
Poznáte bližšie aj okolitú prírodu?
Priznám sa, že nie. Ale je šanca, že ju budem podrobnejšie sledovať. Špeciálne Strážovské vrchy, odkiaľ mi kamarát poslal pár fotografií. Okrem krás však chcem spoznať aj problémy.
Prv než ste začali prinášať reportáže z Tatier, ste sa venovali politike, organizovanému zločinu a občianskym témam. Čo vás priviedlo do vysokohorského terénu?
