TRENČÍN. ‘Voľnosť – rovnosť – bratstvo‘ a ‘V zdravom tele zdravý duch.‘ Také sú heslá vyjadrujúce podstatu sokolstva, ktoré v Trenčíne píše svoju históriu už sto rokov. Sokol rozvinul pod hradom Matúša Čáka svoje krídla po rozpade Rakúsko-Uhorska, 20. februára 1919.
Členmi výboru boli aj významné osobnosti mesta. Prvým starostom sa stal trenčiansky verejný notár, predseda Slovenskej národnej rady a synovec Ľudovíta Štúra Dr. Karol Štúr. Miestnej telocvičnej jednotke sa podarilo svojou dlhodobou, pravidelnou a systematickou prácou spojiť telovýchovné, kultúrne, spoločenské a vzdelávacie aktivity do mnohých podujatí, ktorými položili základy tunajšej občianskej spoločnosti.
Myšlienku sokolstva v Trenčíne nezničil ani nástup nedemokratických režimov v roku 1938 a 1948. I keď ho pre názory a demokratické princípy dvakrát zrušili, svoju činnosť v októbri 1990 obnovil.
Dnes združuje viac ako tristo športových nadšencov a milovníkov pohybu od štyroch do 84 rokov. Byť sokolom je aj v dnešných dňoch podľa jeho starostky Ľubice Držkovej veľkou cťou.
Proti Sokolu bola monarchia
Spoluzakladateľom a duchovným otcom Sokola je estetik a teoretik telesnej výchovy Dr. Miroslav Tyrš, ktorý v roku 1862 založil Telocvičnú jednotu pražskú s názvom Sokol. Cieľom bolo združovať ľudí so záujmom o udržanie si zdravia, zdatnosti, ale aj vzdelania, keďže vychádzal z gréckej kalokagatie.

Podľa historika Petra Špirka zo Štátneho archívu v Trenčíne bol zakladateľom slovenského Sokola Dr. Ivan Branislav Zoch. Ako mladý profesor na slovenskom gymnáziu v Revúcej začal s pravidelným cvičením so žiakmi a myšlienku sokolstva rozšíril po celom území.
„Situácia pre vznik Sokola na neskoršom území dnešného Slovenska ale nebola priaznivá, pretože sme boli súčasťou uhorskej časti rakúsko-uhorskej monarchie, ktorá potláčala národné hnutia nemaďarských národov. Sokolským spolkom rozhodne neboli naklonení,“ priblížil Špirko.
Zatiaľ čo na českom území ich počet narastal, na našom území vláda potláčala snahy o pestovanie slovenského spolkového života.