BREZOVÁ POD BRADLOM. Garbiarstvo, čiže spracovanie kože, bolo v Brezovej pod Bradlom najpočetnejším a najrozšírenejším remeslom, ktorému sa v polovici 19. storočia venovalo viac ako 300 obyvateľov. Postupne prechádzalo na manufaktúrnu výrobu, garbiarov ubúdalo a v roku 1980 v meste zatvorili poslednú fabriku, ktorá sa tomuto remeslu venovala. Garbiari pôvodne patrili do ševcovského cechu, od ktorého sa oddelili.
FOTO: Kopanice sa obliekli do krojov Čítajte "Nevieme presný vznik, keďže pôvodné artikuly cechu sa stratili a nové boli vydané až v roku 1833. V bývalom stoličnom archíve v Nitre je však dokument, ktorý potvrdzuje existenciu cechu už v roku 1766," uviedol historik Matúš Valihora.
Pred samotným spracovaním kože ju najskôr garbiari namáčali do studenej vody v močidlách, ktorých bývalo v Brezovej pod Bradlom množstvo. Po rozmoknutí ju vyprali, aby sa zbavila blata a špiny a následne podmazali na holej strane roztokom popola a vápna.
"Takéto ich na noc poskladali na malé hromádky a na druhý deň skoro ráno na strúhadle, čo je drevený pologuľatý špalok, obojručným garbiarskym nožom z nej šklbali vlnu. Tým sa vlna oddelila od kože. Tú očistili a takú predávali," doplnil historik.
V rodisku generála Štefánika si v nedeľu pripomenuli výročie jeho narodenia Čítajte Svoje zručnosti získavali garbiari v južnom Nemecku. "Svedčí o tom aj brezovský názov, ktorý je v originálnom nárečí garbár, čo vychádza z nemeckého gerber. Garbiari sa delili na hrubých a malých. Malí spracovávali ovčie kože na vnútro oblečení, hrubí zväčša kože z hovädzieho dobytka, ktoré sa používali predovšetkým na podošvy topánok," spresnil historik.
Garbiarov z Brezovej pod Bradlom preslávila hlavne literárna postava sváka Ragana, ktorého vytvoril spisovateľ Elo Šándor.
"Sváko Ragan má predlohu v reálnej postave brezovského rodáka Martina Lacka, ktorý bol naozaj členom cechu garbiarov. Treba však povedať, že v tejto postave Šándor poskladal povahy viacerých Brezovanov. Mnohí sa v ňom spoznali a traduje sa, že neboli práve nadšení stvárnením, akého sa dočkali," vysvetlil Valihora.
Remeslo sa v súčasnosti už nevyužíva. "Keď som pripravoval v brezovskom múzeu časť o garbiarstve, stretol som sa s ľuďmi, ktorí mi ešte dokázali presne popísať aj s názvoslovím postup práce. Ale dajú sa spočítať na prstoch jednej ruky," doplnil historik.
