TRENČÍN. Trenčianska astronomická pozorovateľňa sídli na streche školy, no verejnosti poskytuje služby v podkroví aj v teréne. Pomenovaná je po Alojzovi Cvachovi.
Vieme však, prečo nesie práve toto meno a čo predchádzalo dnešnému komfortu miestnych hvezdárov?
Zvýšený záujem o astronómiu sa v slovenských zemepisných šírkach prejavil začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia. Východiskový bod pozorovateľom hviezdnej oblohy spočiatku poskytovali najmä astronomické krúžky. V Trenčíne sa takýto vyprofiloval z pôvodného Vlastivedného krúžku, založeného prírodovedcom Karolom Brančíkom. Prvý samostatný astronomický krúžok v meste, ako aj celom okrese, založili pri Závodnom klube ROH Merina v roku 1957. Ďalší sa zrodil na trenčianskom gymnáziu o šesť rokov z iniciatívy profesora Alojza Cvacha.
Majú hvezdáreň i absolventov študujúcich astronómiu na Cambridgei Čítajte Dňa 1. februára 1973 hvezdárske kruhy rozprúdil vznik Astronomického kabinetu pri Okresnom osvetovom stredisku. V tomto smere Trenčín patril k priekopníkom v celom bývalom Západoslovenskom kraji. Základňu s pozorovateľňou s odsúvacou strechou kabinet našiel v povalových priestoroch budovy gymnázia vedľa kláštorného kostola Notre Dame na Ul. 1. mája. Pozorovateľňu sprístupnili v októbri 1974. Na čele kabinetu stál spomínaný A. Cvacho.
Projekt počítal s perspektívou vybudovania Okresnej ľudovej hvezdárne. Túto víziu sa napokon zrealizovať nikdy nepodarilo, hoci v územnom pláne mesta mala mať účelová budova vyhradené miesto na vrchu Breziny.
