Váš otec sa s rodinou spočiatku dosť často sťahoval. V Topoľčanoch pôsobil ako riaditeľ gymnázia, v Bánovciach nad Bebravou riadil Učiteľský ústav. Kedy ste sa usadili v Trenčíne?
- Je pravdou, že môj otec sa na žiadnom pracovisku nezdržal dlho. Nevedel sa ruvať. Bol čestný. Počas Slovenského štátu, resp. v období po druhej svetovej vojne nebol prijateľný ani pre jednu stranu a každá mu vyčítala to, čo by druhý využil. Do Trenčína sme sa presťahovali v roku 1951. Moja matka tam mala veľký rodičovský dom.
Kam siahali korene jeho vzťahu k vede o vesmíre?
- Hovoríme o období, keď astronómia tvorila samostatný predmet na gymnáziách. Nemám nič proti počítačom, dnes vás s nimi naučia perfektne spolupracovať, ale keď idete večer po tme von a pozriete sa hore, tak 99 percent ľudí nevie pomenovať to, čo tam vidí. A to je kozmos. Toto otec učil – pozri sa hore, lebo to je ten svet, ktorý ťa má zaujímať. Vieme, že prednášky z astronómie mal už počas štúdia na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.

Kto bol Alojz Cvacho (1908–1993)
Rodák z Varína študoval prírodopis a zemepis na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Po pôsobení v Topoľčanoch a Bánovciach nad Bebravou zakotvil v päťdesiatych rokoch na trenčianskom gymnáziu. Vyučoval geológiu, zemepis, biológiu a astronómiu. Veľký význam prikladal popularizačným aktivitám – v regióne zakladal astronomické krúžky, v súčinnosti s hvezdárňou v Hlohovci vydával diafilmy zamerané na astronomické a kozmonautické témy. Bol členom Slovenskej astronomickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied. V Trenčíne stál na čele miestnej organizácie Slovenského zväzu astronómov – amatérov a úspešne viedol okresný astronomický kabinet.
Popularizoval astronómiu aj doma?