TRENČIANSKE TEPLICE. Devätnásť železných rúrok, dvadsaťtri oceľových tyčiek, ozvučnica a kostra z brezového dreva stačili výtvarníkovi Milanovi Stancovi na vznik originálneho hudobného nástroja. Bezmenný nástroj sa stal pútavým cieľom návštevníkov Kúpeľného parku v Trenčianskych Tepliciach.
Malí i veľkí na ňom tvorili niekoľko dní zaujímavé melódie. Sluchové vnemy z tónov, ktoré z dutých rúrok a tyčiek vychádzali, roztvorili tvorivú kreativitu náhodných komponistov počas kúpeľného víkendu.
Originálny nástroj najskôr naskicoval na stenu
Talentovaný dizajnér, grafik, animátor, sochár, fotograf a známy milovník skateboardov, ktoré aj pútavo maľuje, Milan Stanco, sa v Trenčianskych Tepliciach predstavil vo veľmi netradičnej podobe. Vytvoril originálny nástroj tvarovo pripomínajúci harfu, ale aj dievčenskú topánku.
Článok pokračuje pod video reklamou
Niektorým „hráčom“ pripomínal nástroj veľkú rybu. Všetci návštevníci parku si hru na jeho železo-drevené hudobné monštrum mohli vyskúšať.
Prečítajte si tiež: FOTO: Art in park 2019 v obrazoch Čítajte „Toto je môj prvý experiment týmto smerom. Určite v tom chcem pokračovať. Zapáčilo sa mi to a viem, čo môžem ešte zlepšovať. Inšpirovali ma ľudia, ktorí vyrábajú alternatívne hudobné nástroje,“ povedal tvorca nástroja Milan Stanco. Mladý výtvarník si najskôr originálny hudobný nástroj naskicoval na papier, potom skicu prenášal na stenu. Na veľkej stene neskôr definitívne upravil vizuálnu podobu svojho nezvyklého diela.
„Špekuloval som nad rôznymi tvarovými riešeniami. Išiel som po tvaroch, ktoré mám rád. Napokon vzniklo z toho niečo takéto. Nástroj bude putovať aj na ďalšie festivaly po celom Slovensku,“ usmial sa výtvarník.
Vyladiť hudobnú ozrutu nebolo jednoduché
Milan Stanco chcel pôvodne všetky trúbky naladiť. „Trúbka má však sama osebe viac tónov. Ladička si s tým nedokázala poradiť. Pri údere na trúbku vznikne určitý tón. To, čo ďalej znie, má tiež inú podobu. A ďalší zvuk pulzuje vnútri dutej trúbky. Vyladiť takéto niečo by bolo fakt dosť ťažké,“ vysvetlil výtvarník zo Žiliny.
Čím kratšia železná rúrka, tým vyšší tón, čím sa rúrka predlžuje, tým sú tóny na Milanovom nástroji nižšie a hlbšie. Presnú dĺžku rúrok však vyčíslenú pred vznikom nástroja nemal.
„Neskracoval som rúrky ani som ich viackrát nerezal. Všetko to išlo spontánne. Pozeral som, ako visiace trúbky postupne pribúdajú a snažil som sa dodržať harmonickú líniu. Išiel som vyložene na náhodu a zdalo sa mi to takto krajšie, ako niečo do posledného detailu vylaďovať a merať či orezávať,“ pokračoval.
Zvukovú variabilitu nástroja okrem dutých rúrok dotvárajú aj vyše dve desiatky kovových tyčiek. Ich zvuk je výrazne odlišný. „Ich zvuk nie je taký výrazný, ale vďaka ozvučnici, ktorú som vyrobil, sa mi podarilo zabezpečiť dobrú počuteľnosť týchto tónov. Sila zvuku bola vďaka ozvučnici niekoľkokrát znásobená,“ usmial sa Stanco.
Niekoľkometrový nástroj sa dá rozložiť
Materiálovo stavil Milan Stanco na železo a brezové drevo. Láka ho postupné hrdzavenie rúrok, ktoré budú vystavené vplyvu počasia. Brezové drevo je vhodne nalakované, aby vydržalo dážď či iné nepriaznivé vrtochy letnej klímy.
Nezaskočilo ho ani niekoľko výdatných trenčianskoteplických búrok. „Mašina“ ich bez problémov vydržala.
Prečítajte si tiež: FOTO: Na elektrinu jazdili už v časoch, kedy v obciach zavedená nebola Čítajte „Trošku som pôvodne rozmýšľal nad nerezou. Ale túžil som, aby ten materiál chytil patinu. Tak som nerez nepoužil. Breza je výhodná aj pre kvalitné šírenie zvuku. Z brezy sa vyrábajú viaceré hudobné nástroje,“ pokračoval Milan Stanco.
Celý nástroj sa dá rozložiť na množstvo dielov. Jeho prevoz do iných miest nebude preto problematický. Základom je preglejka formátu 250 x 125 centimetrov.
„Vojde sa to bez problémov do môjho auta. Tá preglejka je spolu s lamelou najväčším dielom. Vyrábal som to tak, aby som to vopchal do môjho auta a mohol odviezť kamkoľvek. Nástroj možno raz skončí u niekoho v záhrade,“ zasmial sa Milan Stanco. Hoci Milan nikdy žiadnu základnú umeleckú školu nenavštevoval, ku komponovaniu má blízko.
„Keď som bol mladší, tvoril som hudbu na počítači. Ale noty čítať neviem,“ dodal výtvarník Milan Stanco, ktorý v súčasnosti tvorí v Bratislave.
