DOLNÁ PORUBA. Dolnoporubčan, narodený v Ilave, vhupol do veľkého futbalu z dorastu TTS Trenčín. V lete 1987 po ňom siahol úradujúci víťaz Československého pohára Dunajská Streda. Osud to zariadil tak, že na Žitnom ostrove si futbalovú eufóriu vychutnával spolu so starším bratom Jánom, ktorý dodnes patrí medzi legendy DAC.
Po vojenčine v Liptovskom Mikuláši prestúpil do stavu manželského a následne zamieril bližšie k rodine. Dubnici nad Váhom pomohol postúpiť medzi slovenskú elitu, v drese tamojšej ZŤS odohral v najvyššej súťaži dvadsať zápasov.
Netají, že práve vtedy mu futbal najviac chutil. „Po prvej lige túži každý. Darilo sa nám, tvorili sme dobrú partiu. Nikdy nezabudnem ani na môj prvý zápas za Dunajskú Stredu v pohári Intertoto proti dánskemu Naestved IF,“ ozrejmil Pavol Kapko, ktorého zdobila technická ľavačka i štipľavá pravačka.
Obojnohý univerzál
S profesionálnou dráhou sa rozlúčil po krátkych angažmánoch v izraelskom Apoel Ashdod a Senci. Pôsobenie v nižších súťažiach spojil predovšetkým s Trenčianskymi Stankovcami a „materskou“ Dolnou Porubou.
V šiestej lige nechceme byť do počtu, hovorí tréner Hrbas Čítajte V oboch prípadoch držal opraty tímu na ihrisku aj v kabíne. Nepokazil žiadnu srandu. Škoda, že jedincov tejto generácie s podobným prístupom behá v oblasti už len torzo. „Boli sme hladní po víťazstve a tak to na trávniku vyzeralo. Nehovorím, že teraz mladí chalani nechcú vyhrávať, lenže zápas sa pre nich väčšinou končí hneď, ako vyzlečú dres,“ bilancuje s trpkosťou v hlase.
V jeho prospech hovorí aj štatistika – ešte pred piatimi rokmi sa z pozície hrajúceho trénera stal najlepším strelcom mužstva, pričom brankárov súpera neraz zaskočil priamo z rohového kopu.
Dokázal vstať
Futbalový elegán s prezývkou „Kaper“ avizoval rozlúčku s hráčskou kariérou v predstihu. Teraz vraj nastal správny čas. Odchod z hracej plochy ohlásil v 19. minúte zápasu Slovan Dolná Poruba – Štart Svinná (4:2). S dávkou symboliky, keďže ten istý osud, ktorý ho futbalovo tešil, mu pred desiatimi rokmi postavil do cesty prekážku z kategórie najťažších.
Zemetrasenie v Podolí aj Starej Turej. Kluby trápi nedostatok financií Čítajte „Zvažoval som, koľko minút naposledy odohrám. Rozhodol som sa pre devätnástku – dcéra Nikolka zomrela, keď mala devätnásť rokov...,“ lovil slová z hĺbky duše.
Ako však dodal, práve futbal mu pomohol ísť ďalej. „Nezatvoril som sa úplne do seba, v kolektíve som prišiel na iné myšlienky. Kamaráti mi dodali chuť žiť a dodnes mám vďaka nim nejeden dôvod na úsmev.“
