TRENČÍN. Štvrté pravidlo – RECYKLUJ (z angl. recycle) je najzrozumiteľnejšie. Na rozdiel od odmietania alebo redukovania je hneď jasné, čo máme robiť. Vytriediť všetky recyklovateľné materiály prv, než ich vyhodíme. Ale robíme to? A robíme to správne a dôsledne?
Takmer vždy, keď sa niekde otvorí ekologicko-udržateľná téma, niekto povie: „Ja predsa triedim.“ A ostatní sa pridajú. Ako je potom možné, že na Slovensku produkujeme priemerne 1 kg odpadu na človeka na deň? Štatistiky tvrdia, že by sme z nášho komunálneho odpadu (toho, čo končí na skládke či v spaľovni) vedeli ešte takmer 80 percent využiť ako druhotné zdroje. A to je nemalé množstvo.
PREČO JE DOBRÉ BYŤ ZERO WASTE? Čítajte Ak sme sa dostali až ku štvrtému pravidlu zero waste, je nám jasné, že recyklovanie nie je tým riešením, ktoré hľadáme. Áno, všetko čo viem roztriediť, by malo skončiť v nádobe na to určenej. Ale omnoho dôležitejšie je predchádzať tvorbe odpadu, ako potom zvažovať, čo s ním. Čiže ide o to, aby sme toho mali na triedenie a následnú recykláciu menej. Recyklácia samotná vyžaduje veľké množstvo energie. Preto pred kúpou výrobku myslime na to, ako ho po jeho doslúžení budeme likvidovať. Či ho budeme vedieť ľahko rozložiť na jednotlivé činitele – sklo, papier, plasty a kovy. A ak sa dá, vyberajme si rozumnejšie materiály, uprednostnime sklo či papier pred plastom.
Problémy s recykláciou vznikajú aj preto, že sa podmienky v jednotlivých obciach a mestách môžu líšiť. Nie vždy sú tieto podmienky úplne priateľské voči občanom. No už aj na Slovensku máme prvé progresívne lastovičky – napríklad v Košeci postupne prechádzajú na elektronickú evidenciu odpadov. Tiež by som to uvítala.
Naša rodina produkuje množstvo odpadu v objeme jedného vrecka od múky týždenne – no i tak platíme paušálne. Ako som sa dozvedela, je v tom aj „príspevok“ na likvidáciu čiernych skládok. Alebo taká Bratislava – vychádza svojim ľuďom v ústrety a umožňuje im zriadiť komunitné kompostovisko, aby sa im spolu darilo znižovať množstvo biologicky rozložiteľného odpadu. Pekné príklady.
Budúcnosť bez odpadov? Trenčianky vedia, ako na to Čítajte Tak len pre istotu, keby ste to nevedeli. Jednotlivé nádoby sú označené farebne a väčšinou aj so štítkom, ktorý uvádza, čo tam patrí a nepatrí. Aby sme do skla v zelenej nádobe nehádzali žiarovky, porcelán, keramiku, technické sklo a zrkadlá.
Aby sme do modrej nádoby na papier nedávali papierové vreckovky (=kontaminácia biologickým materiálom), znečistený papier, lepiacu pásku či alobal. Do žltého kontajnera na plast nepatrí guma ani molitan a vyhýbame sa obalom, ktoré sú znečistené chemikáliami a olejmi. A do červenej nádoby s kovmi taktiež radšej nedávame plechovky a obaly od chemikálií. A nakoniec – hnedé nádoby na bioodpad rozhodne nie sú určené na zvieracie exkrementy, mäso či zvyšky jedál.
Pri akýchkoľvek pochybnostiach stačí navštíviť stránku príslušnej odpadovej spoločnosti. Informácie sú predsa vždy aj na webe.
Zuzana Vakošová,
Zero Waste Trenčín
Autor: Zuzana Vakošová
