Použi znovu a znovu a znovu... A znovu a znovu. Také je tretie pravidlo – POUŽÍVAJ OPAKOVANE (z angl. reuse). A taký je princíp cirkulárnej ekonomiky. Vypoužívajme veci na maximum. Vyberajme si také, ktoré sú primárne určené na opätovné použitie, keď sa pokazia, tak ich opravme a keď doslúžia, nájdime pre ne iný zmysel.
Redukujem, teda som Čítajte Neviem, či máte podobné zážitky z detstva ako ja, ale u nás sa papier z vianočných darčekov vždy pekne poskladal a používal niekoľko rokov. A oblečenie sme po sebe dedili. A všetko pokazené sme opravovali – bola oprava odevov, hodín, obuvi, tašiek...
S nárastom našej životnej úrovne (=konzumu) sa tieto zručnosti pomaly vytrácajú. Ponožky neštopkáme, oblečenie nezašívame, jednoducho vec vyhodíme a kúpime si novú. A aby sme mali menšie výčitky, tvrdíme, že recyklujeme. Tak dobre sa máme. Ale má sa dobre aj planéta, ktorú nezmyselne a donekonečna drancujeme?
Keď už sme všetko odmietli a zredukovali (pozri 1. a 2. pravidlo), nastal čas využívať veci opakovane. Stále dokola. Uprednostňovať tie, ktoré sú na to určené. A využívať ich v pôvodnej podobe, akú majú.
Výmenou oblečenia šetria peniaze i životné prostredie Čítajte Recyklácia totiž predstavuje zmenu tvaru i funkcie, zložitým procesom vzniká niečo úplne iné, pričom sa míňa množstvo energie a materiálov, ktoré treba do nového produktu dodať. Mnoho ľudí si myslí, že ak danú vec pošlem na recykláciu a miesto nej si kúpim inú, je to v poriadku. Snažme sa radšej využiť aj veci, ktoré doslúžili. Bez toho, že by sme ich zásadne menili. Dajme im iba iný, nový účel.
Tretie pravidlo v praxi znamená, že používam plátenné tašky a obaly miesto jednorazových. Vyberám si produkty určené na opakované používanie, nie iba na jedno. Jednorazové kuchynské utierky, vreckovky a servítky sme u nás doma nahradili ich látkovými sestrami.
Namiesto jednorazových odličovacích tampónov používame hand made uháčkované od našej najmladšej dcéry. Oblečenie nakupujem v second hande, veci do domácnosti hľadám v bazároch. V oboch prípadoch tak predlžujem životnosť už existujúcemu výrobku. Opravujem (alebo si dávam opravovať).
Sloboda odmietania Čítajte Všetko, čo sa dá. Po čase zistíte, že ak máte menej vecí, tak sa o ne lepšie staráte a teda vám vydržia dlhšie. Upravujem a prerábam. Z trička sa stane taška, papierové vrecko od múky poslúži na odpad. (Asi pred rokom sme zrušili kôš v kuchyni, používame vrecká od múk/cukru – potrebujeme asi jedno na týždeň.)
A keď v rámci druhého pravidla svoje zachovalé ale nepoužívané veci vytriedime, môžeme sa o ne podeliť. Vo svete húfne vznikajú požičovne vecí (hovorí sa tomu zdieľaná ekonomika), ktoré sú založené na tom, že nemusíme všetko vlastniť. Ak ideme kempovať raz za dva roky, tak si stan požičiame. Alebo špecifické športové potreby či náradie do domácnosti, ktoré využívame len výnimočne. Viete, že Knižnica vecí vzniká aj v Trenčíne?
Zišla sa partia zanietených ľudí – Joana, Svetluška, Markétka a Mirka (Kultúrne centrum Aktivity), Maťa s Maťom (Bezobalis), Tonka (Bez obalov – čapovaná drogéria), Veronika, Hanka a ja (Zero Waste Trenčín) a Tadeáš („namočený“ vo viacerých projektoch) – a povedali si, že by bolo super mať v Trenčíne niečo také.
PREČO JE DOBRÉ BYŤ ZERO WASTE? Čítajte Požičovňu vecí, ktorá by fungovala podobne ako bežná knižnica. Za malý poplatok si budete môcť požičať už spomínané veci. Alebo aj rôzne iné, záleží aj na vás, či budete ochotní niečím aj prispieť.
Ak ste na sociálnych médiách, určite sa o všetkých podrobnostiach vzniku a otvorenia včas dozviete. My sa už teraz tešíme tiež, aj keď nás čaká ešte veľa práce.
Zuzana Vakošová, Zero Waste Trenčín
Autor: Zuzana Vakošová
