Niekoľko týždňov po skončení sezóny ste sa všetci traja stali trénermi Dukly. Ako ste si podelili funkcie?
Pardavý: „Sme iba na začiatku. Zatiaľ pracujeme na letnej príprave. Tú má na starosti zatiaľ najmä kondičný tréner. Som z jeho práce unesený. My traja sa staráme o vyhľadávanie správnych hráčov. Dôležitou otázkou je ich charakter a hokejové danosti. Keď sa už bude blížiť nástup na ľade, prerozdelíme si presné úlohy, kto sa čomu bude na striedačke venovať.“
Prešli ste z pozície hráčov na trénersko-manažérske posty, hoci Branko si už túto úlohu vyskúšal v minulej sezóne. Zmení sa zároveň aj váš vzťah voči hráčom?
Radivojevič: „Stále sme kamaráti. Každý vie rozlíšiť, kedy je čas na zábavu a kedy treba pracovať. Chlapci si svoje povinnosti zatiaľ plnia na stop percent. Verím, že naša vzájomná spolupráca s hráčmi bude fungovať a nikto nebude dobré vzťahy zneužívať.“

Frühauf: „Je náročné zmeniť vzťah s ľuďmi, s ktorými som trávil takmer celé dni. Zažili sme veľa dobrého i zlého. Pri mladých hráčoch, ktorí teraz prišli do tímu, sú veci nastavené úplne jednoznačne. Oni si nedovolia nič. Starší sú dostatočne rozumní. Každý vie, čo má robiť. Potom už len doťahujeme detaily.

Určite s nimi už nebudeme tráviť toľko času. Určitý odstup vzniknúť musí. Už neabsolvujeme toľko kávičiek a pív. Aj oni musia mať súkromie, aby si na nás pošomrali.“ (smiech)
Pardavý: „Ja by som bol za to, aby mi všetci tykali. Aj mladí. Na druhej strane, určitý odstup musí byť. Stalo sa, že do kabíny prišiel Hecl a Sádecký. Hneď mi začali vykať a to trvá do dnes. Nechávam tomu plynulý priebeh.“
Kabínu hneď po sezóne opustilo deväť hráčov. Čo je rozhodujúcim faktorom pri príchode nových tvárí?