NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Astronomický velikán Juraj Tóth prišiel začiatkom mája do nášho regiónu vzdať poctu astronómovi a diplomatovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.
Stráviť v súkromí desiatky minút s človekom, podľa ktorého je pomenovaná aj jedna planétka vo vesmíre, je zážitok na celý život.
Juraj Tóth je slovenský astronomický fenomén. Zaznamenal významné pozorovanie meteorického roja Leonidy, našiel prvý úlomok meteoritu Košice, objavil šestnásť planétok.
Otec troch detí, astronóm a vysokoškolský pedagóg dokáže človeka zasvätiť do najtajnejších zákutí vesmíru, ktorý tak neskutočne miluje a obdivuje. Nám poskytol exkluzívny rozsiahly rozhovor.
Už Lord Norton sa sluhu Jamesa pýtal, či už vyšla jeho šťastná hviezda. Vyšla v podobe astronómie pre vás tiež šťastná hviezda?
– Dá sa to tak povedať. Mám rád túto prácu. Už ako dieťa som chcel byť veľmi blízko k hviezdam. Som spokojný a šťastný, že robím to, čo robím. Astronómia je krásnou prácou a zároveň povolaním. Zároveň učím vysokoškolských študentov a rozvíjame vedecké projekty. Skúmame hranice poznateľnosti vesmíru.
Lákala vás astronómia už od detstva alebo ste mali iné sny o svojej práci?
– Ja som chcel byť odmalička kozmonaut. Vyrastal som za socializmu. Bol som ako dieťa produktom takejto propagandy, ale, samozrejme, aj množstva pozitívnych úspechov v oblasti kozmonautiky zo strany socialistických krajín na čele s vtedajším Sovietskym zväzom.

Ale potom sa zistilo, že môj strýko emigroval do Kanady a to nebolo vôbec kompatabilné s tým, aby mi najskôr dali do ruky stíhačku a potom raketu, keby som sa stal kozmonautom. A tak som v štrnástich rokoch presedlal na astronómiu. Veľmi rád som čítal odborné knihy. Bolo to blízko kozmonautiky. Sen kozmonauta je dotýkať sa hviezd, ísť k výšinám. Astronóm túži tiež spoznať hviezdy do najjemnejšieho detailu.
Slovníček
Meteorit – tuhé teleso, ktoré z medziplanetárneho priestoru preniklo cez atmosféru až na povrch Zeme. Teleso, ktoré vznikne po dopade meteoroidu na Zem alebo na iné kozmické teleso s pevným povrchom. Prevažná väčšina meteoritov sú kamenné chondrity, existujú však aj železné meteority.
Meteoroid – tuhé, relatívne menšie teliesko medziplanetárnej hmoty, pohybujúce sa po eliptickej dráhe okolo Slnka, ktoré po vniknutí do atmosféry vyvoláva atmosferický úkaz – meteor.
Meteor – atmosferický svetelný priamočiary záblesk vznikajúci vniknutím pevnej čiastočky medziplanetárnej hmoty do atmosféry Zeme. Na nočnej oblohe sa prejavuje ako rýchly prelet svietiaceho objektu, preto je tiež známy ako padajúca hviezda.
Keď kráča popredný astronóm v noci po ulici, čo na hviezdnej oblohe vidí iné a viac ako bežný smrteľník?
– V podstate mám rovnaké oči ako každý druhý. Ale tým, že sa profesionálne zaoberám hviezdami, tak súvislosti, ktoré si bežný človek nenaštuduje alebo sa s nimi nestretáva, vnímam inak. Ale ten originálny poetický a bezprostredný pohľad na oblohu plnú hviezd vnímam rovnako ako každý iný človek.
Poetické rande pod hviezdnou oblohou dokáže očariť mnohé ženy. Lámali ste prostredníctvom romantickej nočnej oblohy plnej hviezd aj srdce svojej manželky?
– Musím sa otvorene priznať. Toto som na svoju manželku skutočne použil pri prvých stretnutiach a fungovalo to. Bola skvelou poslucháčkou a to, čo som jej rozprával o astronómii, ju veľmi zaujalo. Nie všetkých takáto téma dokáže zaujať.
Máte tri deti. Ukazujete im nebeské súvislosti, keď kráčate pod tmavou oblohou?
– Možnože som to v ich prípade s tým ukazovaním vesmíru a vysvetľovaním až preháňal. Ani jedno z mojich detí totiž v ďalšom živote nechce mať nič spoločné s astronómiou. Chcú ísť svojou cestou. Ale ja som mal ten istý zážitok. Išiel som mimo tradície mojich rodičov. Otec bol lesník a mama sa venovala rehabilitácii. Nikto v rodine nemal takúto záľubu ani povolanie ako ja. Podobne aj moje deti budú mať zrejme úplne inú pracovnú cestu ako ja.