NOVÉ MESTO NAD VÁHOM/BRATISLAVA. Keď 12. júla 1987 dosiahol člen bratislavského Slovana Mikuláš Vrba slovenský rekord 1:58,94 v behu na 800 metrov v kategórii starších žiakov ešte vôbec netušil, že ho nedokáže nikto prekonať ďalších neuveriteľných 32 rokov. Podarilo sa to až Novomešťanovi Tomášovi Grajcaríkovi 19. mája 2019 časom 1:58,33. Mikuláša Vrbu na ceste za ďalšími atletickými triumfami napokon zastavilo vážne zranené pravé koleno. O to viac sa teší, že sa na Slovensku rysuje jeho výborný nástupca.
Novomešťan Tomáš Grajcarík prekonal jeden z najstarších atletických rekordov Čítajte Tušili ste v roku 1987 v Prahe ako žiak základnej školy, že váš žiacky slovenský rekord nikto neprekoná ďalších 32 rokov?
- Nikdy by som nebol veril, že tento čas vydrží tak dlho. Ja som totiž najprv ani nevedel, že som vytvoril nejaký rekord. Boli to majstrovstvá Československa v Prahe a skončil som druhý. Veľmi tesne ma vtedy porazil Václav Hřích. Ja som sa dozvedel o tom, že tento starý rekord držím stále, až pred troma rokmi. A bol som milo prekvapený. Už v minulom roku sa na tento rekord blízko dotiahol jeden z mladých atlétov, ale vtedy ešte vydržal.
Aký máte pocit, že váš rekord po 32 rokoch padol vďaka Novomešťanovi Tomášovi Grajcaríkovi?
- Je to úžasné. Veľmi rád som sa to dopočul, že stále vyrastajú na Slovensku takéto veľké talenty. Sledoval som ten môj čas v tabuľkách Slovenského atletického zväzu. A teraz som rád, že je prekonaný a máme novú atletickú nádej. A zároveň spomínam na časy, keď som bol už ako 14-ročný chlapec majstrom Československa. A dostal som sa preto na preteky na Kubu už v roku 1986. Odfotili ma s hviezdnym Albertom Juantorenom a mám krásnu spomienku dodnes.
FOTO: Profesionálni hasiči súťažili v hasičskom športe Čítajte Vy ste v žiackej kategórii boli obrovským atletickým talentom. Dokedy ste napokon ostali verný atletike?
- Atletike som sa venoval do konca štúdia na vysokej škole. No potom som si zranil koleno a aktívnu atletickú činnosť som musel ukončiť. Nevenoval som sa dostatočne regenerácii a odišlo mi pravé koleno. Robili mi neskôr aj plastiku kolena a zdravotné dôvody teda stopli moju ľahkoatletickú kariéru.
80-roky boli v Československu atleticky veľmi silné. Čím si myslíte, že záujem o atletiku nie je už zďaleka taký veľký, ako v minulosti?
- Chodil som na športovú školu a mali sme veľmi veľa hodín telesnej výchovy. Bolo veľa športových krúžkov. Ja som hral ešte aj futbal, robil popritom džudo. V okolí každé dieťa niečo robilo. Chodili na hokej, hádzanú, volejbal či basketbal. Podpora detí bola určite väčšia. A hlavne, neboli vtedy informačné technológie, počítače, tablety. Keď sa chcelo dieťa zahrať, muselo ísť von s kamarátmi. Pohybu bolo podstatne viac.
Čo by ste novému rekordérovi Tomášovi Grajcaríkovi popriali a poradili na jeho atletickej ceste do budúcnosti?
- Určite by nemal podceniť regeneráciu a dbať na správnu stravu. Ale tá regenerácia je podstatná.
