MORAVSKÉ LIESKOVÉ/BRATISLAVA. Veľký bohém, ale predovšetkým skvelý prozaik, básnik, esejista, scenárista a publicista Dušan Mitana tragicky zomrel v Bratislave.
Nehybné telo večného rebela slovenskej literatúry bolo nájdené pod oknami jedného z domov na Lotyšskej ulici v mestskej časti Podunajské Biskupice.
Jeden z najprekladanejších slovenských spisovateľov odišiel z tohto sveta navždy dobrovoľne.
Dušan Mitana ostane v srdciach milovníkov literatúry navždy zapísaný ako autor, ktorý sa búril proti spoločenským konvenciám.
Pútavé diela s nečakanými zvratmi
Diela moravsko-lieskovského rodáka Dušana Mitanu boli preložené do mnohých jazykov. Jeho romány a poviedky si čítali aj priaznivci literatúry vo Veľkej Británii, Belgicku, Českej republike, Francúzsku, Nemecku, Rusku i vo Švédsku a ďalších krajinách.

Aj preto môžeme byť hrdí, že jeho život, predovšetkým detstvo a študijné roky, boli spojené s Moravským Lieskovým a Novým Mestom nad Váhom.
Dušan Mitana sa narodil 9. decembra 1946 v Moravskom Lieskovom. Po maturite v roku 1964 na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Novom Meste nad Váhom (dnešné gymnázium), začal študovať žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Túto školu však nedokončil.
V rokoch 1967-1972 potom študoval filmovú a televíznu dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po jej ukončení pracoval ako redaktor časopisov Mladá tvorba a Romboid. Od roku 1975 žil v slobodnom povolaní v Bratislave ako spisovateľ.
Dušan Mitana bol výraznou literárnou individualitou s osobitým pohľadom na život jednotlivca i celej spoločnosti. Jeho poviedky, romány i novely charakterizuje kontrastné a absurdné spojenie všedného príbehu s prvkami napätia, tajomstva a snov.
Vo svojej tvorbe plynulo prelínal racionálne s fantazijným, normálne s patologickým a všedné s bizarným. Zo všedných príbehov dokázal vytvoriť pútavé čítanie s neočakávanými zvratmi a závermi.
Majster skvelých poviedok i pútavých románov
Už od začiatku svojej tvorby sa prezentoval literárnymi riadkami ako skvelý rozprávač.
V roku 1970 debutoval výraznou zbierkou poviedok Psie dni, v ktorej sú dramatické príbehy prostriedkom na hľadanie zmyslu života a podstaty ľudskej existencie.
Aj jeho druhá zbierka poviedok Nočné správy (1976) či novela Patagónia (1972) si udržali najvyššiu latku literárnej kvality.

Kritikou morálneho stavu spoločnosti v románe Koniec hry (1984), či svojráznou osobnou výpoveďou Hľadanie strateného autora (1991) i poviedkovou knihou Slovenský poker (1993) mapujúcou skúsenosti z prvých rokov po revolúcii v roku 1989 si na svoju stranu pritiahol aj ďalšiu generáciu čitateľov.
Vo svojej tvorbe neobišiel Dušan Mitana ani svoj rodný kraj. Dej memoárovej prózy Môj rodný cintorín (2000) lokalizoval priestorovo do Moravského Lieskového v pofebruárovom období, počas ktorého sa upevňovala komunistická moc.
Dušan Mitana napísal aj niekoľko básnických zbierok s atypickou výstavbou, ku ktorým patria zbierky Krutohory (1991) a Maranatha (1996). K jeho posledným dielam patrí zbierka satirických poviedok Krst ohňom (2001) a spoločenský román Zjavenie (2005), za ktorý bol nominovaný do finále súťaže Anasoft litera.
Okrem toho bol autorom scenárov k televíznym filmom nakrúteným podľa literárnych predlôh iných autorov (Rozprávanie neznámeho človeka, Navráťte sa k otcom svojim, Škola lásky, Dynamit, Albert, A pobežím na kraj sveta, Plukovník Chabert i dokumentu Čas grimás).